Britský moreplavec, admirál a objaviteľ, Sir John Franklin, zomrel na svojej poslednej výprave pred 175 rokmi – 11. júna 1847. Narodil sa 16. apríla 1786 v Spilsby.
Už ako 14-ročný vstúpil do britského kráľovského námorníctva. Slúžil v bitkách pri Trafalgare a New Orleanse, bol súčasťou výpravy Matthewa Flindersa do Austrálie, ktorá začala v roku 1801.
V roku 1818 velil lodi Trent na arktickej expedícii kapitána Davida Buchana, ktorej cieľom bolo dosiahnuť severný pól. Informuje o tom životopisný portál britannica.com.
V rokoch 1819 až 1822 Franklin viedol pozemnú expedíciu od západného pobrežia Hudsonovho zálivu k Severnému ľadovému oceánu a preskúmal časť pobrežia východne od rieky Coppermine na severozápade Kanady. Keď sa vrátil, napísal o tom publikáciu.
Franklina v roku 1829 povýšili do rytierskeho stavu a v rokoch 1836 až 1843 pôsobil ako guvernér Van Diemenovej zeme, súčasnej austrálskej Tasmánie.
Osudná výprava
Jeho posledná výprava sa začala v roku 1845. V máji vyplával z Anglicka s dvoma loďami Erebus a Terror, na ktorých bolo 128 dôstojníkov a mužov.
Plavba skončila tragicky, keďže plavidlá naposledy spozorovali britskí lovci veľrýb koncom júla. Potom po nich zostalo ticho. Do roku 1847 Briti nedostali žiadne správy z týchto dvoch lodí, a tak vyslali pátracie skupiny. Ich osud bol neznámy po dlhých 12 rokov.
„Posledná pátracia misia, ktorú v roku 1857 vyslala Franklinova druhá manželka, lady Jane Franklinová, na čele s kapitánom Francisom Leopoldom McClintockom, dorazila na ostrov King William južne a západne od Lancaster Sound, našla kostry posádok a písomný záznam o expedícii do apríla 1848,“ uviedol web.
Ako vyplývalo zo záznamov, po vystúpení do Wellingtonovho prielivu na Ostrovoch kráľovnej Alžbety lode Erebus a Terror prezimovali na Beecheyho ostrove.
Vracali sa na juh pozdĺž západnej strany Cornwallisovho ostrova, prešli cez Peel Sound a Franklinov prieliv. Potom však nastala katastrofa.
V septembri 1846 uviazli v ľadovej pasci vo Viktóriinom prielive pri ostrove Kráľa Williama, približne v polovici cesty medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Do apríla 1848 tam okrem samotného Franklina zahynulo 23 ľudí.
Zúfalí sa uchýlili zrejme k ľudožrútstvu
Lode, ktoré stále zvieral ľad, opustili poslední námorníci 22. apríla 1848 a 105 preživších sa pokúsilo vydať na juh cez severoamerickú pevninu k rieke Back, pričom sa cestou zrejme uchýlili ku kanibalizmu.
„Stará eskimácka žena rozprávala McClintockovi o tom, ako vyhladovaní muži počas chôdze padali a umierali,“ priblížil web.
Samotný Franklin nikdy nedokázal existenciu Severozápadného priechodu, ktorý bol cieľom expedície. Malá skupina z jeho výpravy možno dosiahla Simpsonov prieliv, ktorý sa spájal so západnými pobrežnými vodami. Tými sa predtým plavil aj Franklin.
Na konci 20. storočia na zachovaných a ľadom skonzervovaných telách vykonali pitvy. Tie ukázali, že k psychickému a fyzickému úpadku Franklinovej posádky mohol prispieť botulizmus, skorbut a otrava olovom, ktoré pravdepodobne získali konzumáciou chybne konzervovaných potravín.
Našli vraky lodí
Franklinova výprava fascinuje vedcov až do súčasnosti. Pátranie skupiny kanadských vládnych, súkromných a neziskových agentúr prebiehalo od roku 2008 a v roku 2014 vyústilo do obrovského objavu.
V septembri 2014 diaľkovo ovládaná ponorka získala sonarové snímky vraku, ktorý neskôr identifikovali ako Erebus na dne oceánu tesne pri Ostrove kráľa Williama. O dva roky neskôr sa našiel vrak lode Terror v zálive Terror Bay, približne 100 kilometrov severne od miesta nálezu lode Erebus.
Loď bola pozoruhodne dobre zachovaná; výskumníci preskúmali vrak pomocou diaľkovo ovládanej ponorky a zistili, že trup lode Terror zostal neporušený, čo je dôkaz, ktorý vyvrátil všeobecne rozšírenú teóriu, že loď sa rozlomila v ľade. Okrem toho bola väčšina jej poklopov zatiahnutá, čo naznačuje, že posádka pred odchodom pripravila loď na zimu.
