Bývalý predseda Slovenskej národnej rady z rokov 1990 až 1992, trojnásobný kandidát na prezidenta Slovenska a konzervatívny politik František Mikloško vo štvrtok (2. 6.) oslavuje 75 rokov.
Narodil sa 2. júna 1947 v Nitre do katolíckej rodiny. Ako píše Ústav pamäti národa (ÚPN) na svojom webe, už odmalička v ňom rástlo protikomunistické presvedčenie, keďže často videl, ako jeho známi končia vo väzení či zažívajú represálie pre svoju vieru.
V roku 1966 zmaturoval na stavebnej priemyselnej škole a prijali ho na štúdium matematiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
„Tu sa zoznámil s viacerými aktivistami formujúcej sa tajnej cirkvi, predovšetkým s Vladimírom Juklom. Stal sa členom jedného z náboženských krúžkov a vstúpil aj do štruktúr tajnej cirkvi, v rámci ktorej organizoval duchovné cvičenia či budoval krúžky medzi študentmi,“ priblížil web ÚPN.
Pracoval aj ako robotník
V roku 1971 ako čerstvý absolvent nastúpil do Ústavu technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied (SAV) v oblasti numerickej matematiky. Okrem tejto práce sa však venoval aj aktivitám v tajnej cirkvi.
Spolupracoval aj v spoločenstve Fatima. To vzniklo zoskupením niektorých členov tajnej cirkvi. Organizoval tiež masové púte v 80. rokoch, tie boli otvorenými protirežimovými akciami. Vďaka týmto aktivitám si vyslúžil pozornosť Štátnej bezpečnosti, nevyhol sa vypočúvaniu a sledovaniu. V roku 1983 ho SAV prepustila a musel sa živiť ako robotník.
V druhej polovici 80. rokov, v čase úpadku minulého režimu, sa Mikloško aktívne venoval príprave všetkých významnejších aktivít tajnej cirkvi, intenzívne sa zapájal do prípravy Sviečkovej manifestácie. Tá bola 25. marca 1988 v Bratislave. Ako zástupcu katolíckeho disentu ho oslovili k spolupráci vo Verejnosti proti násiliu.
Po páde režimu bol od roku 1990 poslancom Slovenskej národnej rady, od roku 1992 do 2008 pôsobil v politickej strane Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Po odchode z KDH pôsobil v rokoch 2008 až 2014 v strane Konzervatívni demokrati Slovenska.
Trikrát sa pokúšal o post prezidenta, v roku 2004 bol na piatom mieste. V roku 2009 skončil tretí a do tretice, vo voľbách 2019, jeho kampaň stačila na piate miesto.
Má za sebou aj publikačnú činnosť, napísal knihy s tematikou náboženstva a protikomunistického aktivizmu. Za jednu z nich – Zločiny komunizmu na Slovensku 1945 až 1989 – na ktorej spolupracoval, získal cenu Dominika Tatarku v roku 2002.
