Svetový jadrový arzenál sa v najbližších rokoch prvýkrát od studenej vojny zrejme zvýši, pričom riziko použitia týchto zbraní je najväčšie za posledné desaťročia.
Vo svojej pravidelnej správe o počte jadrových zbraní vo svete to v pondelok (13. 6.) uviedol Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI). Ruská invázia na Ukrajinu a podpora Kyjeva Západom zvýšila napätie medzi deviatimi svetovými jadrovými štátmi, dodal ústav.
Počet jadrových zbraní medzi januárom 2021 a januárom 2022 mierne klesol. Ústav SIPRI však uviedol, že ak jadrové mocnosti neprijmú okamžité opatrenia, mohli by celosvetové zásoby hlavíc čoskoro začať prvýkrát po desaťročiach stúpať.
„Všetky jadrové štáty zvyšujú alebo modernizujú svoj arzenál a väčšina z nich umocňuje jadrovú rétoriku a úlohu, ktorú jadrové zbrane hrajú v ich vojenských stratégiách,“ uviedol v ročenke SIPRI pre tento rok Wilfred Wan. „Je to veľmi znepokojujúci trend,“ dodal.
Rusko má najviac jadrových zbraní
Moskva na Ukrajinu zaútočila 24. februára. Ruský prezident Vladimir Putin tri dni nato nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti. Krajiny, ktoré sa Rusku postavia do cesty, varoval pred následkami „akej ešte vo svojej histórii nevideli“.
Rusko má najväčší jadrový arzenál na svete s celkovo 5 977 hlavicami, čo je približne o 550 hlavíc viac ako Spojené štáty. Obe krajiny vlastnia viac ako 90 percent svetových hlavíc. Podľa ústavu SIPRI v však tejto oblasti teraz expanduje Čína, ktorá má podľa odhadov vyše 300 nových raketových síl.
Ústav ďalej uviedol, že celosvetový počet jadrových hlavíc klesol v období od vlaňajšieho do tohtoročného januára na 12 705 zo skorších 13 080.