Generál a politik Giuseppe Garibaldi sa do histórie zapísal ako bojovník za slobodu a zjednotenie Talianska. Od úmrtia historicky významného Taliana uplynulo vo štvrtok (2. 6.) 140 rokov.
Rodičia z neho chceli mať kňaza, on ale veľa čítal historickú literatúru a stal sa námorníkom. V roku 1833 sa zoznámil s revolučným hnutím Mladé Taliansko, neskôr ho odsúdili na trest smrti a musel utiecť.
V rokoch 1835 až 1848 žil v Južnej Amerike, kde okrem iného velil uruguajskému loďstvu vo vojne proti Argentíne. Jeho nepokojné srdce ho hnalo do ďalších bojov.
Revolučné roky 1848 a 1849 strávil v Taliansku, po porážke ale musel znovu odísť do exilu. Vrátil sa po piatich rokoch, ktoré sčasti strávil v Amerike. V roku 1854 sa zapojil do druhej talianskej vojny o nezávislosť. Následne v roku 1860 stál na čele povstania na Sicílii. Podarilo sa mu dobyť Neapol a pomohol zvrhnúť vládu Bourbonovcov.
Ešte v roku 1866, ako skoro šesťdesiatnik, bojoval v radoch talianskej armády proti Rakúsku. Na francúzskej strane sa zapojil aj do prusko-francúzskej vojny.
Presvedčeného socialistu zvolili do talianskeho parlamentu. Zomrel na ostrovčeku Caprera pri Sardínii, a to 2. júna 1882 vo veku 74 rokov.
