Na hlavný obsah

Samit EÚ by mal dať zelenú Ukrajine aj Moldavsku

Balkánske krajiny sa však posunu zrejme nedočkajú.

Samit EÚ by mal dať zelenú Ukrajine aj Moldavsku
Hlavy štátov Európskej únie a lídri západného Balkánu pózujú na skupinovej fotografii počas samitu EÚ v Bruseli 23. júna. Foto: ČTK/AP

Šéfovia štátov a vlád členských krajín Európskej únie budú vo štvrtok (23. 6.) na samite rokovať o budúcnosti Ukrajiny a Moldavska. Európska komisia už kandidatúru Kyjeva a Kišiňova podporila, teraz je na ťahu Európska rada.

Predtým si ešte sadli za stôl s lídrami šiestich balkánskych krajín, ktoré sa rovnako usilujú o vstup do európskeho bloku.

Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Síposová.

Kým v prípade Ukrajiny a Moldavska sa očakáva súhlas s ich kandidátskym statusom, balkánske krajiny sa zrejme žiadneho posunu nedočkajú. Médiá upozorňujú, že balkánski vodcovia neskrývajú rozčarovanie z toho, že Únia rýchlo priznáva kandidátske postavenie postsovietskym krajinám, zatiaľ čo ich postup na ceste do Únie stagnuje.

Okrem toho sa Severné Macedónsko a Albánsko stali obeťami Bulharska, ktoré ich prístupové rokovania vetuje. „Toto je veľmi pálčivá vec a Slovensko má od začiatku postoj, že by do toho nemali byť vmiešavané bilaterálne vzťahy,“ vysvetľuje premiér Eduard Heger (OĽANO).

Balkánske politické ťahanice

Severné Macedónsko najskôr blokovalo Grécko. Atény totiž žiadali, aby si krajina zmenila názov. Skopje im vyšlo v ústrety, teraz však jeho integračné snahy vetuje Bulharsko.

Sofia vyčíta Severnému Macedónsko politiku voči bulharskej menšine a sporia sa aj o historické a jazykové otázky. Keďže však Únia začatie rozhovorov so Skopje spojila aj s Tiranou, obeťou bulharského veta je tiež Albánsko.

Šéf tiranskej vlády Edi Rama si v Bruseli nedával servítku pred ústa. Hovorí, že je hanbou, ak si Bulharsko, ako členský štát NATO, uprostred vojny, ktorá je doslova za humnami, vezme za rukojemníkov ďalšie dva štáty Aliancie. Zatiaľ sa ďalších 26 štátov tomuto strašidelnému predstaveniu impotentne prizerá.

Heger podporuje aj ďalšie krajiny západného Balkánu v rámci ich integrácie do európskych štruktúr. „Pre nás je dôležité, aby sme mali tieto krajiny naozaj ochotné a motivované stať sa členmi Únie, pretože sú to naši susedia. Je dobré, keď máme na nich vplyv my členovia Európskej únie.“

V Bruseli vo štvrtok rokujú o členstve v Únii okrem Albánska a Severného Macedónska aj zástupcovia Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Kosova. Popoludní budú lídri 27-čky diskutovať o kandidátskom statuse Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál