Väčšinu toho, čo skončí v komunálnom odpade, by sme mohli vytriediť a ďalej použiť. Separovanie však mnohí stále zanedbávajú. Ukážku toho, čo dokážeme len tak vyhodiť, priniesli do Galanty. Čierne nádoby na zmiešaný odpad vysypali priamo na námestí.
Plechovky, zemiakové šupy v igelitovom vrecku aj zvädnutý krík – boli v čiernom kontajneri aj napriek tomu, že hneď vedľa boli kontajnery všetkých farieb a blízko zálohomat.
„Nemali by tu byť plasty, nemal by tu byť papier, nemali by tu byť tetrapaky, nemal by tu byť žiadny zelený odpad, žiadny textil. Skôr sa opýtame, čo by tu malo byť?“ povedal odborník na odpad Michal Repta.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Dobrovoľníci náhodne vybrali zmesové kontajnery zo sídliska a niekoľko aj spred rodinných domov. Odpad smerujúci na skládku ručne pretriedili, za niekoľko minút z neho zostala iba jedna tretina.
„Je to lenivosť. Väčšinou sa stretávame s tým, že ľuďom sa nechce mať jednu, dve, tri, štyri a ďalšie nádoby v kuchyni alebo niekde na balkóne. Ani sa o to veľmi nezaujímajú,“ vysvetlila dobrovoľníčka Paulína Hrončeková.
Škodíme tak nielen prírode, ale aj vlastnej peňaženke. Kým za separovaný odpad mestá neplatia nič, spracovanie komunálneho je každý rok drahšie, a to sa potom odráža aj v poplatkoch.
Odpad sledujú dobrovoľníci takmer vo všetkých mestách. Zistili, že viac ako 80 % nemá v čiernych nádobách čo robiť – polovicu tvorí stále bioodpad z kuchyne. Aj keď sa štatistiky každoročne zlepšujú, zrecyklovať dokážeme iba 40 % všetkého odpadu.
