Tobruk obsadili Briti v januári 1941. Obkľúčeniu nemecko-talianskych vojsk odolávala dôležitá pevnosť aj vďaka československým vojakom až do novembra 1941, keď britské vojská základňu vyslobodili zo zovretia.
Jednu z posíl tvoril od 21. októbra 1941 aj 11. československý peší prápor pod velením podplukovníka Karla Klapálka. Prápor o sile takmer 650 osôb podliehal poľskej Samostatnej karpatskej streleckej brigáde a podieľal sa na obrane západného sektoru.
Ďalšia protiofenzíva obávaných Afrikakorps generála Erwina Rommela ale bola úspešná. Pred 80 rokmi, 21. júna 1942, padol Tobruk na čas do rúk mocností Osi (vojensko-politické zoskupenie štátov, ktoré bojovali v druhej svetovej vojne proti Spojencom. Išlo o Nemecko, Taliansko a Japonsko).
Nemcom začal dochádzať dych
V líbyjskom prístave sa síce nemecko-talianske vojsko zmocnilo veľkých zásob potravín a paliva, veľmi skoro však Nemcom v Afrike došiel dych.
Už v októbri 1942 začali Briti pod velením generála Bernarda Montgomeryho útok pri Alamejne a na začiatku novembra, po slávnom víťazstve „Montyho“ a jeho mužov, začali nemecko-talianske vojská ustupovať. Ustupujúci Nemci zanechali na stenách odkaz – „zase sa vrátime“.
Postavenie spojeneckých vojsk sa navyše výrazne posilnilo vylodením americko-britských branných síl na čele s generálom Dwightom Eisenhowerom v Maroku a Alžírsku.
Strategický Tobruk Briti opäť obsadili v novembri 1942. Koncom roku 1942 sa do prístavu vrátila aj československá jednotka, ktorá tentoraz zabezpečovala protilietadlovú obranu.
Mocnosti Osi (od marca 1943 pod vrchným velením generála von Arnima) potom ešte niekoľko mesiacov odolávali anglicko-americkým útokom v Tunisku. Vojna v severnej Afrike sa skončila v máji 1943 kapituláciou nemeckých a talianskych oddielov v Tunise.
Do bojov o Tobruk sa okrem Britov, československých a poľských jednotiek zapojili aj Austrálčania, Slobodní Francúzi či Novozélanďania.
Poľný maršal Rommel, ktorého po neúspešnom atentáte na Hitlera v júli 1944 donútili spáchať samovraždu, cvičil svoje jednotky Afrikakorpsu na operácie v púštnom teréne aj na slovenských Záhorských viatych pieskoch.
