Ludwig Karl Martin Leonhard Albrecht Kossel bol nemecký biochemik. V roku 1910 získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
Podľa životopisného portálu Britannica si ju zaslúžil za výskum v cytológii. Konkrétne za prínos k pochopeniu chémie nukleových kyselín a proteínov. Objavil nukleové kyseliny, ktoré sú bázami v molekule DNA, nositeľky genetickej informácie bunky.
Narodil sa 16. septembra 1853 v meste Rostok v Nemecku. Bol najstarší syn obchodníka a pruského diplomata Albrechta Karla Kossela a jeho manželky Clary, rodenej Jeppe.
Albrecht Kossel navštevoval gymnáziu vo svojom rodnom meste. Na jeseň v roku 1872 začal študovať medicínu na novozaloženej univerzite v Štrasburgu.
Podľa oficiálnych stránok organizácie Nobelovej ceny ho ovplyvnili najmä prednášky a praktické vyučovanie Heinricha Antona de Baryho, Heinricha Wilhelma Gottfrieda von Waldeyer-Hartza, Augusta Kundta, Adolfa von Baeyera a Ernsta Felixa Immanuela Hoppe-Seylera.
V roku 1877 zložil štátnu lekársku skúšku a o rok neskôr získal titul doktora medicíny. Na jeseň roku 1877 nastúpil ako asistent na Hoppe-Seylerovom Ústave fyzikálnej chémie v Štrasburgu. V roku 1881 sa kvalifikoval ako lektor fyziologickej chémie a hygieny.
Albrecht Kossel ako riaditeľ v Berlíne a Marburgu
O dva roky neskôr ho Emil du Bois-Reymond vymenoval za riaditeľa chemického oddelenia Fyziologického ústavu v Berlíne. Tu sa v roku 1887 stal mimoriadnym profesorom lekárskej fakulty.
V apríli 1895 sa presťahoval do Marburgu v Hesensku, kde pôsobil ako riadny profesor fyziológie a riaditeľ tamojšieho fyziologického ústavu. Tu zotrval až do jari 1901. Potom ho povolali na katedru v Heidelbergu.
V roku 1907 ho vymenovali za „Geheimer Hofrat“ (tajného radcu) a v tomto roku predsedal aj siedmemu medzinárodnému fyziologickému kongresu v Heidelbergu. V rokoch 1908 – 1909 pôsobil ako prorektor tejto univerzity.
Albrecht Kossel sa stal aj čestným doktorom univerzít v Cambridge, Dubline, Gente, Greifswalde, St. Andrews a Edinburghu. Bol aj členom rôznych akadémií. Medzi ne patria Kráľovská švédska akadémia vied a Kráľovská spoločnosť vied v Uppsale.
Kosselovou pracovnou oblasťou bola fyziologická chémia, najmä chémia tkanív a buniek. Jeho pôsobenie ako učiteľa na univerzite sa však rozšírilo aj na všeobecnú fyziológiu. Tá ešte v tomto čase na väčšine nemeckých univerzít nebola oddelená od fyziologickej chémie.
Zaujímali ho najmä proteíny
Koncom 70. rokov 18. storočia začal skúmať stavbu bunkového jadra a v 90. rokoch sa čoraz viac venoval štúdiu bielkovín, ich zmenám pri premene na peptón, účinkom fenetolovej diéty na moč, peptónovým zložkám buniek či najjednoduchším bielkovinám.
Prostredníctvom práce na ikrách študoval protamíny a hexónové bázy. V roku 1896 objavil histidín, potom vypracoval klasickú metódu kvantitatívneho delenia hexónových báz.
Spolu so svojím významným anglickým žiakom Henrym Drysdalom Dakinom skúmal arginázu, ferment, ktorý hydrolyzuje arginín na močovinu a ornitín, a neskôr objavil agmatín v sleďových ikrách.
Dlho predtým, ako sa potvrdilo, že DNA je nositeľkou genetického materiálu organizmov, začal Albrecht Kossel skúmať chemické zloženie a vlastnosti nukleových kyselín. V rokoch 1885 až 1901 Kossel zistil, že tieto kyseliny sa skladajú z piatich dusíkatých báz. Konkrétne z adenínu, cytozínu, guanínu, tymínu a uracilu.
Na nemeckých univerzitách oddelil fyziológiu a lekársku chémiu
Kossel sa tiež aktívne zaslúžil o založenie samostatných katedier fyziológie a lekárskej chémie na nemeckých univerzitách, aby sa tieto odbory mohli rozvíjať. Jeho práce publikovali najmä v časopise Zeitschrift für physiologische Chemie, ktorý po smrti Hoppe-Seylera a Baumanna prešiel pod jeho vedenie.
Z jeho významných publikácií možno spomenúť napríklad Skúmanie nukleínov a ich štiepnych produktov z roku 1881; Tkanivá v ľudskom tele a ich mikroskopické skúmanie z rokov 1889 – 1891, v dvoch zväzkoch, spolu s Učebnicou pre lekársko-chemické kurzy z roku 1888.
Bol tiež autorom Problémov biochémie z roku 1908 a Vzťahov medzi chémiou a fyziológiou. Tá bola príspevkom do knižnej série Kultur der Gegenwart (Kultúra súčasnosti) z roku 1913.
Kossel mal so svojou manželkou Luise dcéru Gertrude a syna Walthera, z ktorého sa stal známy fyzik.
Albrecht Kossel Zomrel 5. júla 1927 v Heidelbergu v Nemecku.
