Český chemik svetového významu Antonín Holý, ktorého výskum pomohol k liečbe miliónov ľudí na celom svete, zomrel 16. júla 2012 vo veku 75 rokov. Od jeho smrti v sobotu (16. 7.) uplynulo desať rokov.
Holého preparáty sú súčasťou najúčinnejších a zároveň dostupných liekov proti AIDS, vírusu pravých kiahní, pásovému oparu, vírusovému zápalu očnej sliznice a proti vírusovej hepatitíde typu B. Ide o tzv. antivirotiká.
Medzi jeho najvýznamnejšie výsledky práce v oblasti aplikovanej medicínskej chémie patrí originálny antiherpetický liek Duviragel a najmä antivírusové prípravky Vistide, Viread a Hepsera.
Vistide schválili na klinické použitie v USA v roku 1996. Je účinný proti mnohým tzv. DNA vírusom. Príklami sú vírus pásového oparu, ale aj vírus pravých kiahní. Používa sa aj proti vírusovej retinitíde.
Hepseru v USA schválili na jeseň roku 2002 ako liek na liečbu vírusu hepatitídy B. Lieky ako Viread (tenofovir), schválený v USA v roku 2001 pre liečenie AIDS, úplne zmenili liečbu tohto ochorenia a zachránili život miliónom ľudí.
Vďaka tejto generácii prípravkov sa AIDS zmenil z choroby, ktorá prakticky bez výnimky končí smrťou, na vážnu chorobu, s ktorou pacienti môžu žiť desiatky rokov, uviedol iDnes.cz.
Ako dieťa ho inšpirovala ho učebnica prírodovedy
Antonín Holý sa narodil 1. septembra 1936 v Prahe. Podľa portálu Praha 6 jeho otec pracoval ako robotník v priemyselnej firme Českomoravská-Kolben-Daněk (ČKD), matka bola ženou v domácnosti.
Ako osemročný našiel s kamarátom starú knihu z českého gymnázia o tzv. prírodovede. Písalo sa v nej o chémii a fyzike a obsahovala ilustrácie pokusov. Malého Antonína to zaujalo. Vybral si chémiu a jeho kamarát fyziku. Doma experimentoval, sem-tam si popálil ruky, ale už vtedy bolo jasné, že nechce robiť nič iné ako experimentálnu chémiu.
Po maturite na gymnáziu v Karlíne študoval organickú chémiu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity, kde sa vtedy chémia vyučovala.
V rokoch 1960 až 1963 bol vedeckým ašpirantom v odbore organická chémia na Ústave organickej chémie a biochémie (ÚOCHB) Československej akadémie vied v Prahe.
V roku 1963 sa stal výskumným pracovníkom ústavu organickej chémie. O štyri roky neskôr bol vedúcim výskumným pracovníkom. V roku 1983 sa stal vedúcim skupiny chémie nukleových kyselín a od roku 1987 bol vedúcim oddelenia chémie nukleových kyselín.
Pôsobil aj ako riaditeľ inštitútu, a to v rokoch 1994 až 2002. O dva roky neskôr sa habilitoval (stal sa docentom) na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci s prácou Acyklické nukleozidfosfonáty: predstavy a skutočnosť. V roku 2005 ho vymenovali za profesora organickej chémie.
Množstvo ocenení
Od roku 1976 spolupracoval na vývoji antivírusových prípravkov s Erikom De Clercqom z Katolíckej univerzity v Leuvene v Belgicku. Ten je tiež spoluautorom 15 patentov Holého.
Za svoju prácu získal mnohé ocenenia, príkladmi sú Štátna cena za chémiu Acyklické analógy nukleozidov a nukleotidov (1984), Medaila Za Zásluhy I. stupňa (2002), štátna cena Česká hlava (2007) či strieborná medaila hlavného mesta Praha (2012).
Hollý si za manželku vzal inžinierku potravinárskej chémie, s ktorou mal dve dcéry.
