Na hlavný obsah

Amundsen ako prvý človek dobyl najjužnejšie miesto na Zemi

Uplynulo 150 rokov od jeho narodenia.

Amundsen ako prvý človek dobyl najjužnejšie miesto na Zemi
Na fotografii Roald Amundsen. Foto: Wikipedia- voľné dielo

Roald Engelbregt Gravning Amundsen sa narodil 16. júla 1872 v nórskej dedine Borge. V sobotu (16. 7.) uplynulo 150 rokov od jeho narodenia.

Vyrastal v rodine lodiarov a námorných kapitánov. Hoci jeho matka chcela, aby sa stal lekárom, už od detstva sníval o tom, že bude polárnym bádateľom. Najslávnejší polárnik sa dožil 55 rokov, keď zahynul v roku 1928.

„Tak sme dorazili a mohli sme vztýčiť našu vlajku na geografickom južnom póle. Vďaka Ti, Bože!“ zapísal si 14. decembra 1911 do denníka, keď dorazil ako vôbec prvý človek na južný pól. Dôležité bolo, že Amundsen sa so svojimi štyrmi spolupracovníkmi aj v poriadku vrátil späť. Dokopy prešli za 99 dní celkovo 3 000 kilometrov.

Nenaplnil matkine túžby

V rovnakom čase sa o dobytie pólu pokúšal aj Brit Robert Scott, ktorý v Británii rozpútal mohutnú kampaň a získal niekoľko desiatok tisíc libier, za ktoré nakúpil prvotriednu výbavu. Cestu k pólu zvolil nórsky objaviteľ asi o 100 kilometrov kratšiu ako Scott, ale úplne neznámu.

Nešetril námahou na vybudovanie viacerých potravinových skladísk a smeroviek, takže sa mu nemohlo stať, že by blúdil.

Spomínaný Robert Scott so svojimi pomocníkmi dorazili na južný pól až 17. januára 1912, kedy na ňom už viala nórska vlajka. Sklamaní a vyčerpaní muži spiatočnú cestu neprežili. Umierali na omrzliny a nedostatok potravy. Scott zahynul medzi poslednými v marci 1912.

Amundsen prežil detstvo na západnom pobreží Nórska, kde mal jeho otec lodenicu. Pohľad na príboj v ňom prebúdzal túžbu po diaľkach, ktorá ho neopustila, ani keď sa presťahoval do Svartskogu, asi 20 kilometrov južne od Osla.

Otec mu zomrel skoro a matka si želala, aby študoval medicínu. Amundsen však po maturite narukoval k námorníctvu a po matkinej smrti začal uskutočňovať svoje sny.

Jeho celoživotnú dráhu ovplyvnil nórsky polárnik a vedec Fridtjof Nansen svojím prechodom Grónska v roku 1888 a najmä osud britského polárnika Johna Franklina, ktorý sa v roku 1845 vypravil hľadať Severozápadnú cestu a nikdy sa nevrátil.

Jedol surové mäso tučniakov

Študoval moreplavectvo a v roku 1894 vyplával na svoju prvú výpravu. O tri roky neskôr nastúpil ako prvý dôstojník na loď Belgica, ktorá smerovala s polárnou expedíciou k brehom Antarktídy, ktoré chcela preskúmať. Loď ale zamrzla do ľadu a trvalo 13 mesiacov, kým sa dostala na voľné more.

Práve vtedy, podľa novej knihy, ktorá vyšla vlani s názvom Blázinec na konci Zeme, začal Amundsen jesť surové mäso tučniakov a objavil tajomstvo, ktoré mu neskôr poskytlo ohromnú výhodu pred kapitánom Scottom v súboji, kto ako prvý dorazí na južný pól.

V rokoch 1903 až 1906 prvýkrát preplával Severozápadným priecestím od Grónska pozdĺž pobrežia Severnej Ameriky na Aljašku, našiel teda severozápadnú cestu z Atlantiku do Tichého oceánu. Výťažok z prednášok, ktoré potom usporiadal už ako uznávaný polárny bádateľ v mnohých krajinách sveta, zaplatil Amundsenovi všetky výdavky expedície.

Na fotografii nórsky polárny bádateľ Roald Amundsen.
Na fotografii nórsky polárny bádateľ Roald Amundsen. Foto: Wikipedia- voľné dielo
Foto: Wikipedia- voľné dielo

Po úspechu so severozápadnou cestou sa Amundsen začal pripravovať na dobytie severného pólu s loďou Fram, ktorú postavil a už skôr použil jeho krajan Fridtjof Nansen. Keď ho však v roku 1909 zdolal Robert Edwin Peary, obrátil Amundsen svoje myšlienky na juh, kde sa v roku 1911 stal priekopníkom.

Výprava na južný pól bola Amundsenovým najväčším úspechom, napriek tomu ho aj naďalej lákal severný pól. V júli 1918 sa vydal na loď Maud pozdĺž arktického pobrežia severného Nórska a Ruska až na Aljašku, kam dorazil na jar 1920 ako druhý človek, ktorý použil tzv. severovýchodnú cestu.

Zomrel pri záchrannej akcii

V ďalších rokoch sa Amundsen začal zaujímať o lietanie a zaobstaral si pilotný preukaz. V máji 1926 sa spolu s Američanom Ellsworthom a Talianom Nobilem vydal vo vzducholodi k severnému pólu, ktorý prekonali počas 70-hodinového letu.

Tento let však vyvolal veľký spor medzi Amundsenom a Nobilem o to, ktorému štátu patrí tento významný úspech. Nobile o slávnom Nórovi navyše tvrdil, že bol pri lete vzducholode iba pasažierom a opačným smerom lietali slová o talianskom zbabelcovi a leteckom nevedomcovi.

V máji 1928 viedol Nobile vlastnú arktickú expedíciu, keď inou vzducholoďou absolvoval niekoľko letov do neprebádaných oblastí Severného ľadového oceánu. Počas jedného z nich na spiatočnom lete vzducholoď havarovala.

Do medzinárodnej záchrannej akcie sa zapojil aj Roald Amundsen, ktorý však počas nej zahynul. Mal naplánované pristátie na Špicbergoch, ale nikdy tam nedorazil. Neskôr more vyplavilo Amundsenov stan a plavák lietadla, v ktorom letel, na pobrežie.

Predpokladá sa, že sa Amundsenovo lietadlo v hmle zrútilo južne od Medvedieho ostrova do Barentsovho mora a že Amundsen zahynul počas havárie alebo tesne po nej. Jeho telo sa nenašlo.

Po nórskom polárnom bádateľovi je pomenované more pri pobreží Antarktídy, hora vo východnej časti Antarktídy, obrovský kráter na južnom póle Mesiaca, vedecká stanica na južnom póle a nórske vojenské námorníctvo po ňom pomenovalo jednu z bojových lodí – HNoMS Roald Amundsen.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet