Slovenská ekonomika prestala dobiehať vyspelejšie krajiny Európskej únie. SR najvýraznejšie zaostáva za priemerom krajín eurobloku v produktivite a zdraví. Existujú aj ďalšie riziká. Zhoršuje sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií, energetická kríza a ruská agresia na Ukrajine.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Kristína Braxatorová.
Najvýkonnejšie firmy v našej ekonomike pôsobia vo výrobe. Na Slovensku vďaka lacnej pracovnej sile dokážu efektívne vyrábať produkty na export, no pridaná hodnota takéhoto modelu fungovania je nízka.
Vážna výzva pre politikov
„Ako keby tento model strácal dych. V posledných rokoch vidíme, že približovanie sa našej životnej úrovne k úrovni Európskej únie sa zastavilo. Toto je veľmi vážna výzva pre tvorcov politiky, aby s týmto niečo robili,“ hovorí hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth.
Vyspelé ekonomiky už nedobiehame ani v raste HDP, ani v kúpnej sile.
„Najmarkantnejšie problémy, kde vidíme zaostávanie je dlhodobo v produktivite práce a, samozrejme, potom aj vo výsledkoch v zdravotníctve, ktoré sa nám ešte počas pandémie zhoršili,“ vysvetľuje vedúci oddelenia štrukturálnych analýz Branislav Reľovský, kde za posledné dva roky nastali najväčšie zmeny.
To sa potom odzrkadľuje na našej pozícii v digitálnej konkurencieschopnosti. Inštitút pre rozvoj manažmentu hodnotí efektivitu vlády, podnikania či ekonomická výkonnosť krajín. Slovensko sa nachádza tesne nad 50. pozíciou zo 64 krajín.
Viceguvernér Národnej banky Ľudovít Ódor by Slovensko rád videl vyššie. „Možno pri dvadsiatke, alebo aspoň 25-ke,“ uvádza.
Pozitívnu zmenu by mohol priniesť plán obnovy. Ekonómovia sa však zhodujú, že dôležité bude, ako sa prevedie do praxe.
