Jej podobizeň majú aj dnes, 70 rokov po jej smrti, mnohí Argentínčania na domácom oltári vedľa Panny Márie. Eva Perónová, ktorá podľahla 26. júla 1952 v 33 rokoch rakovine, sa do sŕdc ľudí vryla rozsiahlou charitatívnou činnosťou a úspešným bojom za volebné právo žien.
Ako prvá dáma ale tiež ikonizovala svojho autoritárskeho manžela Juana Dominga Peróna, niekdajšieho profašistického pučistu, ktorý ako argentínsky prezident poskytol azyl aj nacistickým zločincom.
Začínala ako herečka
Eva Perónová sa narodila ako María Eva Duarteová Ibargurenová 7. mája 1919 v meste Los Toldos ako nemanželské dieťa chudobnej krajčírky a bohatého statkára. V 15 rokoch utiekla z domova do Buenos Aires, kde sa živila ako herečka v divadle či modelka.
Popularitu si vydobyla ako hlásateľka a herečka v rozhlase a od roku 1943 ako spoluzakladateľka prvej argentínskej odborovej organizácie pracovníkov v rozhlase.
Prvá dáma a aktivistka
V januári 1944 sa zoznámila so štyridsaťsedem ročným vdovcom, šéfom úradu práce a sociálnej starostlivosti Juanom Perónom. Vydala sa zaňho nasledujúci rok.
Svojmu manželovi výrazne pomohla do najvyššieho úradu v krajine účasťou v jeho prezidentskej kampani. Ženy v Argentíne v tom čase nemali ani volebné právo. To získali až vďaka Eve v roku 1947.
Najväčšiu popularitu si získala ako zakladateľka a predsedníčka Nadácie Eva Perón. Tá od roku 1948 stavala nemocnice, azylové domy, školy i rekreačné zariadenia a poskytovala príspevky na bývanie či štipendiá.
Vrcholom jej politickej kariéry sa v auguste 1951 stala idea kandidatúry na argentínsku viceprezidentku. Nápad vzišiel z vedenia odborov, avšak predovšetkým pre jej zlý zdravotný stav ho odmietla. V tom čase už bojovala s rakovinou krčka maternice.
Naposledy sa na verejnosti objavila v júni 1952, na Perónovej prezidentskej inaugurácii, avšak už bola natoľko slabá, že už nedokázala stáť bez pomoci.
Jej ostatky sa niekoľkokrát presúvali
Keď Eva v júli 1952 zomrela, sprevádzali ju na poslednej ceste dva milióny ľudí.
Aj po svojej smrti mala naďalej veľký vplyv na argentínsku politiku. Jej stúpenci z robotníckej triedy sa neúspešne pokúšali o jej svätorečenie. Ako uvádza portál Britannica, jej nepriatelia v snahe vymazať ju ako národný symbol Peronizmu ukradli v roku 1955 po zvrhnutí Peróna jej nabalzamované telo a 16 rokov ho ukrývali v Taliansku. V roku 1971 odovzdali Evine pozostatky vdovcovi, ktorý bol v tom čase v exile v Madride.
Po smrti Peróna v roku 1974 jeho tretia manželka Isabel Perónová v nádeji, že si získa priazeň obyvateľstva, ich uložila do krypty v prezidentskom paláci vedľa Peróna. O dva roky neskôr nová vojenská junta nepriateľsky naladená proti Peronizmu telá odstránila. Evine pozostatky napokon uložili v rodinnej krypte Duarteovcov na cintoríne Recoleta v Buenos Aires.
