Košice odstúpili z klimatického projektu za viac ako milión eur z nórskych fondov. Združenie miest a obcí v tejto súvislosti vyzýva štát, aby pomohol financovať zazmluvnené projekty, ktorých ceny sa v dôsledku inflácie prudko zvýšila.
Odborník na rozvoj miest apeluje na samosprávy, aby vo vlastnom záujme čo najskôr prijímali klimatické opatrenia. V rámci klimatického projektu mali v Košiciach znížiť energetickú náročnosť budovy magistrátu z polovice osemdesiatych rokov.
Chceli vymeniť a zateplit strešný plášť, inštalovať fotovoltaické panely a modernizovať osvetlenie. Súčasťou plánu bola aj výstavba envirocentra Ťahanovskej vhodné záhrady.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Lenka Bodóvá.
Na projekt bolo vyčlenených 1 182 000€ z nórskych fondov. Mesto z projektu odstúpilo. Viac povedal hovorca Košíc Dušan Tokarčík: “Po spracovanie projektovej dokumentácie a stavebného povolenia by celkové náklady na zníženie energetickej náročnosti tejto budovy boli takmer 3,5 milióna €. Celkové náklady pre mesto by boli takmer 2,5 milióna €.”
Na úkor kvality
Štát mestu s uhradením navýšených nákladov nepomohol. Ministerstvo životného prostredia navrhlo mestu niekoľko riešení. “Napríklad využívanie lacnejších materiálov pri stavebných prácach,” povedal Štátny tajomník envirorezortu Juraj Smatana.
Podľa mesta by využívanie lacnejších materiálov bolo na úkor kvality. Združenie miest a obci žiada štát, aby na dofinancovanie navýšených nákladov na projekty z fondov vyčlenil balík peňazí. “Sme svedkami mnohých samospráv, ktoré mali obrovské financie schválené, mali peniaze vo svojich rozpočtoch na spolufinancovanie, ale štát mal zasiahnuť a vyčleniť tinto peniaze, ale potom sa to nestalo, tak práve sme svedkami takýchto smutných rozhodnutí,“ povedal ústredný riaditeľ Kancelárie združenia miest a obci Michal Kaliňák:
Odborník na rozvoj miest, riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Steiner pripomína dôležitosť prijímania klimatických opatrenie z úrovne samospráv: “Ten samotný smer, kam tie Košice s tým projektom išli, bol dobrý. Každé mesto by si malo vytvoriť takzvanú klimatickú stratégiu, a to tak na zníženie produkcie skleníkových plynov, ako aj na adaptáciu na dopady zmeny klímy.”
Doplnil, že mestá a obce by mali mať vypracovaný adaptačný plán na zmenu klímy. Definoval by, ktoré časti mesta sú najviac ohrozené horúčavami, suchom, či prívalovým dažďom. Bol by smerodajný v prijímaní konkrétnych opatrení, napríklad aj pri výsadbe zelene.
