Univerzita Istropolitana vznikla v 15. storočí z prirodzenej potreby pomôcť štátnemu aparátu Uhorska a obohatiť ho o vzdelaných a rozhľadených zamestnancov. Najstaršia vysoká škola na území dnešného Slovenska, ktorá fungovala vyše dve desaťročia, je známa aj pod názvom Academia Istropolitana.
Pôsobilo na nej viacero humanistických učencov a bola organizovaná na základe stanov Bolonskej univerzity. V stredu (20. 7.) uplynie 555 rokov odkedy začala svoju činnosť.
Želanie uhorského kráľa Mateja Korvína založiť Univerzitu Istropolitana začalo nadobúdať reálnu podobu 29. mája 1465.
V tento deň totiž pápež Pavol II. vyhovel žiadosti panovníka a zriadením vzdelávacej inštitúcie poveril ostrihomského arcibiskupa, významného predstaviteľa humanizmu Jána Vitéza zo Sredny a päťkostolského biskupa Jána Pannónia.
Keď v roku 1467 zomrel richtár Štefan Gmaitl, jeho majetky pripadli Matejovi Korvínovi. Ten rozhodol, že nehnuteľnosť po nebohom, ktorá dodnes stojí na Ventúrskej ulici v Bratislave, využije ako sídlo budúcej školy. Univerzitu Istropolitana (Universitatis Istropolitana – Univerzita v Meste na Dunaji.) slávnostne otvorili 20. júla 1467 ceremóniami v ostrihomskej katedrále.
S výučbou sa začalo na jeseň
S výučbou sa začalo už na jeseň toho istého roka. Rezidencia kancelára univerzity Jána Vitéza sa nachádzala v Ostrihome, čo znamenalo, že riadenie inštitúcie mal na starosti od roku 1471 najmä jej vicekancelár, bratislavský prepošt Juraj zo Schönbergu.
Škola mala štyri fakulty: artistickú (poskytovala prípravné vzdelanie pre štúdium na právnických, lekárskych a teologických fakultách univerzít), teologickú, lekársku a právnickú. Prvá z menovaných sa do veľkej miery zaoberala vzdelávaním v oblasti klasických jazykov i prírodovedy a poskytovala prípravné štúdium, ktoré následne umožňovalo pokračovať vo vzdelávaní na zvyšných fakultách.
Keďže existuje len málo záznamov o činnosti tejto vzdelávacej inštitúcie, predpokladá sa, že v rokoch 1467 až 1471 na Univerzite Istropolitana pôsobil nemecký matematik, astrológ a astronóm Ján Müller z Königsbergu známy aj ako Regiomontanus a vyučoval tu aj jeho poľský žiak Martin Bylica z Olkusza.
Obaja na artistickej fakulte dávali študentom lekcie z latinskej gramatiky, rétoriky, dialektiky, ale aj z aritmetiky, geometrie, astronómie či hudby.
Na teologickej fakulte sa akademickej činnosti venovali najmä vzdelanci z Viedne. Medzi rokmi 1468 až 1471 tu vyučoval ako mimoriadny profesor filozof a teológ Vavrinec Koch, ktorý pochádzal Krompách.
Kancelár Ján Vitéz na dnešné územie Bratislavy pozýval intelektuálov tak zo susednej Viedne, ako aj z Talianska a Francúzska. Jedným z nich bol tiež doktor kanonického práva a teológie, taliansky dominikán Ján Gattus z Florencie.
Oblasti kanonického práva sa spolu s ním venoval aj vicekancelár univerzity Juraj zo Schönbergu, s menom ktorého je spojený i rozvoj Lekárskej fakulty.
V nemilosti Korvína
Keď sa cirkevní hodnostári (predstavitelia univerzity začali pliesť do politiky) Univerzita Istropolitana sa dostala do nemilosti kráľa Mateja Korvína. V roku 1472 z dôvodu organizovania sprisahania, pri ktorom mal poľský kráľ Kazimír IV. získať uhorský trón, obvinili a uväznili Jána Vitéza.
Po smrti bratislavského prepošta Juraja Schönberga v roku 1486 nastal postupný úpadok univerzity. Jeho nástupcom sa stal Anton zo Šankoviec, no ani on nedokázal zastaviť výrazné finančné ťažkosti prvej vysokoškolskej inštitúcie na území Slovenska.
Univerzita Istropolitana zrejme definitívne ukončila svoju činnosť v čase smrti Mateja Korvína, teda v roku 1490.
