Rodným menom Emil Dominik Josef Hácha bol prvorodeným synom daňového úradníka. Narodil sa 12. júla v roku 1872 v meste Trhové Sviny a neskôr vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe.
Celý život sa venoval právu a výborne sa orientoval v anglosaskom a medzinárodnom práve, za čo ho vymenovali za člena haagskeho súdu, pripomína TASR.
Mal tiež umelecké cítenie. Spolu s bratom preložil knihu Traja muži v člne od Jeroma Klapky. Vo svojom voľnom čase písal básne.
Zaujímal sa o výtvarné umenie, literatúru a bol členom akadémie vied a Českej učenej spoločnosti. Na konci svojej právnickej kariéry bol predsedom Najvyššieho správneho súdu.
Rok 1938 ale nebol pre Háchu šťastný. Vo februári mu zomrela manželka Mária, s ktorou mal šťastné a harmonické manželstvo a jej smrť (podobne ako rozvod jeho dcéry) ho psychicky zasiahla.
Keď sa po Mníchovskej dohode a abdikácii Edvarda Beneša hľadal kandidát na prezidenta oklieštenej krajiny, padla voľba práve na Háchu, ktorý spočiatku funkciu odmietal. Dňa 30. novembra 1938 ho napokon zvolili ako nezávislú osobnosť za prezidenta republiky.
Zagratuloval mu prostredníctvom listu aj Beneš. Keď po svojom zvolení za prezidenta Česko-Slovenska trávil Vianoce na Slovensku, dostal od Jozefa Tisa prísľub, že dosiahnutá slovenská autonómia je vrcholom snáh Slovákov.
Vyčerpaný a prekvapivo nie mŕtvy
Pri svojom odchode do Berlína 14. marca 1939 bol Hácha ešte prezidentom Česko-Slovenska, hoci Mníchovskou dohodou a Viedenskou arbitrážou z jesene 1938 okliešteného a politicky pretvoreného.
Keď začal rokovať s Hitlerom, neexistoval už ani tento štát, pretože snem v Bratislave medzitým vyhlásil napoludnie toho dňa slovenskú samostatnosť.
Po brutálnom nátlaku v noci zo 14. na 15. marca vyčerpaný, a „prekvapivo nie mŕtvy,“ ako neskôr poznamenal, Hácha zveril Čechy a Moravu do „ochrany Ríše“.
Adolf Hitler vyhlásil 16. marca v Prahe Protektorát Čechy a Morava a Hácha sa stal jeho štátnym prezidentom.
V zložitej situácii
Po vyhlásení Protektorátu sa Hácha ocitol vo veľmi zložitej situácii. Nacistov, špeciálne príslušníkov Gestapa, nazýval „beštie a hyeny“ a Karl Hermann Frank (štátny tajomník úradu ríšskeho protektora) bol pre neho „odporný krokodíl,“ píše stránka Pražského hradu.
Prezident odmietol v októbri 1939 sľub vernosti Hitlerovi a prvému ríšskemu protektorovi Čiech a Moravy Konstantinovi von Neurathovi podával protesty proti germanizácii. Žiadal o prepustenie zatknutých vlastencov vrátane vysokoškolských študentov.
Napriek zložitej situácii zostal v spojení s Benešom. Ešte 12. apríla 1941 mu oznámil – „súhlasím so spoločným postupom a podriaďujem sa mu“.
Za niekoľko dní odpovedal Beneš do Prahy: „Odpoveď Háchy som dostal. Ďakujem mu úprimne. Je to odpoveď mužná, statočná a dôstojná. Nebude nikým zabudnutá.“
Heydrichiáda
Zmena nastala po príchode Reinharda Heydricha do Prahy. Po zatknutí prostredníkov medzi Háchom a Benešom sa zastupujúci ríšsky protektor snažil Háchu zlomiť rozpútaním teroru, vyhlásením stanného práva a likvidáciou jemu blízkych osôb.
Keď zatkli jedného z prostredníkov, Hácha pod hrozbou svojej demisie dosiahol jeho prepustenie do domáceho väzenia, ale druhého prostredníka (predsedu vlády Aloisa Eliáša) sa mu už zachrániť nepodarilo.
Navyše Heydrich odhalil Háchovo spojenie s exilom a tlak ešte vystupňoval. Stupňoval sa aj tlak na „domácom“ fronte.
Vymenovanie Emanuela Moravca do vlády na Frankov návrh Hácha ešte v januári 1942 odmietol, ale nakoniec sa musel podvoliť. Potom prišiel atentát na Heydricha.
Radšej zostal prezidentom, akoby mal ustúpiť kolaborantom
Po vypuknutí represií za Heydrichovu smrť, Hácha na všetok, hoci symbolický odpor, rezignoval. Mal veľa zdravotných problémov a tiež začal trpieť stareckou senilitou.
Zlomeného Háchu nacisti využívali ako symbol „protektorátneho vlastenectva v rámci Nemeckej ríše“. Jeho zdravie sa však vplyvom pokračujúcej arteriosklerózy rýchlo zhoršovalo, preto prestal byť pre nacistov zaujímavý.
Podľa Českého rozhlasu tak Hácha stratil nielen dôveru domáceho odboja a londýnskej exilovej vlády, ale aj okupantov a ich prisluhovačov.
Z funkcie prezidenta odstúpiť ale odmietal. Nechcel dopustiť, aby sa prezidentom stal Emanuel Moravec, píše Fdb.cz.
Stiahol sa do ústrania a verejne vystupoval len zriedka. O Háchovom zlom stave svedčia aj jeho rozhlasové prejavy. V roku 1943 už nebol schopný súvislo prečítať ani vianočné posolstvo.
Emil Hácha zomrel 27. júna 1945 vo väzení na Pankráci, kde ho po vojne držali. Povojnový súd s kolaborantmi uznal, že od roku 1943 už za svoje činy nebol zodpovedný.
Pre nemalú časť českého národa však predstavoval symbol zrady a pronacistického aktivizmu.
