Celosvetový nárast životných nákladov vrhá ďalších 71 miliónov ľudí v najchudobnejších krajinách sveta do extrémnej chudoby. S odvolaním sa na vo štvrtok (7. 7.) zverejnenú správu Rozvojového programu OSN (UNDP) o tom informuje agentúra Reuters.
Analýza 159 krajín podľa Achima Steinera z UNDP dokazuje, že prudký nárast cien kľúčových komodít v tomto roku už zasiahol časti subsaharskej Afriky, Balkánu, Ázie a ďalších regiónov.
Rozvojový program OSN vyzval na prijatie cielených opatrení na zmiernenie vplyvov nárastu cien. Usiluje sa napríklad o priamu peňažnú pomoc najzraniteľnejším. Chce, aby bohaté štáty predĺžili a rozšírili iniciatívu s názvom DSSI (Debt Service Suspension Initiative) na odklad splácania dlhu. Tú zaviedli na pomoc chudobným krajinám počas pandémie covidu.
„Táto kríza životných nákladov závratnou rýchlosťou vrhá milióny ľudí do chudoby a dokonca do hladomoru,“ povedal Steiner. „Každým dňom tak rastie hrozba početnejších sociálnych nepokojov,“ dodal.
Inštitúcie ako OSN, Svetová banka a Medzinárodný menový fond udávajú niekoľko takzvaných hraníc chudoby.
Jedna z nich platí pre najchudobnejšie krajiny v prípade, že ľudia žijú za 1,90 dolára (1,87 eur) alebo menej na deň. Hranicu 3,20 dolára (3,14 eur) na deň stanovili pre krajiny s nižšími strednými príjmami. Hranicu 5,50 dolára (5,4 eur) na deň pre krajiny s vyššími strednými príjmami, píše Reuters.
„Predpokladáme, že súčasná kríza by mohla uvrhnúť do extrémnej chudoby ďalších viac ako 71 miliónov ľudí,“ uvádza sa v správe.
Cielená pomoc
S novým nárastom počtu ľudí žijúcich v extrémnej chudobe by sa ich celkový počet mohol celosvetovo prehupnúť cez 1,7 miliardy.
Dokument dodáva, že cielená peňažná pomoc zo strany vlád by bola „spravodlivejšia a nákladovo efektívnejšia“ ako plošné dotácie na položky, ako sú energie a potraviny. Z takejto pomoci majú väčší prospech bohatší obyvatelia.
„V dlhodobom horizonte zvyšujú nerovnosť, ďalej zhoršujú klimatickú krízu a nezmierňujú okamžitý dosah,“ uviedol riaditeľ oddelenia strategickej politiky UNDP George Gray Molina.
Posledné dva roky pandémie tiež ukázali, že krajiny s nedostatkom peňazí by potrebovali podporu svetového spoločenstva, aby mohli tieto programy financovať.
Podľa Moliny by tak mohli urobiť predĺžením iniciatívy DSSI pod vedením skupiny najväčších svetových ekonomík G20 o ďalšie dva roky a jej rozšírením na 85 krajín z terajších 73.
