Svitlana a jej syn Danyl nestrávili v ukrajinskom meste Dnipro ani deň, keď si uvedomila, že bez peňazí, pracovnej ponuky alebo miesta, kde by sa mohli natrvalo usadiť, sa budú musieť vrátiť do svojho bytu v Slovjansku. K tomuto mestu sa pritom približuje front a bombardovanie je na dennom poriadku, napísal britský denník The Guardian.
Toho dňa si skoro ráno zbalili veci do dvoch tašiek a odišli z izby. Tú si prenajímali v obecnom byte v Slovjansku. Dobrovoľníci ich odviezli do Pokrovska, jediného miesta, kde ešte funguje stanica. Tam nasadli do evakuačného vlaku.
Pred vojnou utekajú už druhýkrát
Bolo to druhýkrát, čo museli utekať pred vojnou. V roku 2014 opustili domov v Horlivke po tom, čo mesto obsadili Rusi. Svitlaninho manžela zabil šrapnel (delová strela), ale ruské úrady jej odmietli vyplatiť odškodnenie, tvrdili, že zomrel na infarkt.
V evakuačnom vlaku mala Svitlana dostať poukážky, ktoré si v Dnipre mala vymeniť za peniaze pre presídlencov. Ľudia v jej vagóne ale poukážky z neznámeho dôvodu nedostali.
V Dnipre ich privítali členovia letničného hnutia a vzali ich do modlitebne premenenej na ubytovňu. Hneď toho večera ale vyšlo najavo, že Svitlana sa odtiaľ po pár dňoch bude musieť odsťahovať.
Sťažuje sa, že v Dnipre prenájom izby vyjde v prepočte na viac ako 350 eur. „To je absolútne nerealistické,“ hovorí.
„Keby som tak mala viac času, mohla by som si nájsť prácu, ale medzitým by sme museli bývať na smetisku,“ ľutovala.
Dodala, že vie o ľuďoch, ktorí na sociálne príspevky pre vysídlené osoby čakali tri mesiace. „Nemáme žiadnych príbuzných a v súčasnom svete ide len o peniaze,“ povedala žena.
Ďalší deň odišla cez Kramatorsk späť do Slovjanska. Od začiatku júla sa ale podmienky pre ňu a Danyla výrazne zhoršili.
Útočisko našli v pivnici starej továrne
Žijú v pivnici starej továrne vedľa svojho domu. Počas desiatich dní sa dostali von len štyrikrát. V pivnici je vlhko. Nie je tam telefónny signál. Všetci Danylovi kamaráti odišli, v okolí zostal sám.
Zvyšní Svitlanini susedia tiež hovoria, že z predtým stotisícového Slovjansku neodišli pre chýbajúce provizórne bývanie niekde inde aj nedostatok pracovných príležitostí.
„Ak by mi ponúkli dom, rovnako by som po mesiaci skončila na ulici. Radšej zostanem tam, kde poznám ľudí. Kto by mi pomohol v Ľvove (na západe krajiny)? „pýta sa Svitlana.
V Slovjansku už celé týždne netečie voda. Bez dodávok plynu sú jeho obyvatelia ešte dlhšie. Dodávky elektriny majú výpadky. Ľudia si tak namiesto varičov vonku zriadili provizórne grily. Otvorených zostalo už len niekoľko obchodov s potravinami.
O možnostiach práce reč ani nemôže byť. Svitlana nedostala výplatu, pretože obchod, v ktorom pracovala, kvôli vojne zatvorili.
Jej suseda Natalija, ktorá pracovala v miestnej psychiatrickej nemocnici, hovorí, že jej plat v marci znížili z asi 210 eur na približne 60 eur. Pritom od mája nedostáva už nedostala nič.
Predpokladá sa, že Slovjansk je ďalším mestom, ktoré chcú Rusi počas svojej ofenzívy v Donbase dobyť. Od začiatku júla zažívajú jeho zvyšní obyvatelia dni, keď ostreľovanie vôbec neprestáva.
„Všetci sa tu skladáme a prinášame jedlo, aké kto má. Niekto má mrkvu, niekto trochu ryže,“ opisuje Svitlana, ako prežívajú.
„Čomu nerozumiem, je to, že zo Západu prichádzajú peniaze, ale sem nikto nepríde (s pomocou) okrem zamestnancov mesta, ktorí nám dodávajú vodu,“ hovorí.
