Do materských škôl chodilo podľa odhadov 40 % detí z Ukrajiny, do základných škôl asi 45 %. Väčšina detí, ktoré majú dočasné útočisko, školu nenavštevovala.
„Základné školy navštevuje približne 7 – 8 tisíc ukrajinských detí, čo je približne o polovicu menej než by malo,“ hovorí analytik z Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Dôvodov je viac. Časť detí má online hodiny na svojej, ukrajinskej škole. Ostatné do školy chodiť nemusia.
„Štát deklaruje napríklad to, že na tieto deti sa nevzťahuje,“pokračuje Rehúš. Školy prijímajú ukrajinské deti podľa toho, či majú voľné miesta alebo nie. Najväčší problém je v Bratislave.
„Je to nezvládnuteľné s tým počtom zamestnancom, ktoré máme. Obávame toho, že keď učitelia zistia, koľko majú v triedach a odmietnu učiť. Učiť slovenské a ukrajinské deti zároveň je obrovský problém,“ vyjadrila sa riaditeľka ZŠ s MŠ Dubová v Bratislave Eva Dubeňová.
Chýbajú kapacity aj odborníci
V porovnaní so zahraničím, nemáme s príchodom toľkých cudzincov skúsenosti. Ukrajinské dieťa je na každej druhej slovenskej škole, v prípade Bratislavy na každej. Chýba systém začleňovania. „ Zriadenie prípravných tried je efektívnejšie a rozumnejšie. Je lepšie, aby chodili do väčších škôl, kde sa môžu kumulovať kapacity,“ myslí si analytik.
Riaditeľka škôlky Rozmanita Anna Symington Maar hovorí, že by do škôl mohlo chodiť viac detí z Ukrajiny, ak by mali napríklad ukrajinsky hovoriaceho odborníka, ktorý dieťa zbaví traumy. Materská škola Rozmanita s tým má skúsenosť.
„Prejavovalo sa to ich správaním. Boli veľmi bojazlivé, niektoré zvuky ich vystrašili, mohli reagovať agresívne voči sebe aj voči druhým deťom, stavali si bunkre každý deň. Psychológa potrebujeme a nestačí ten, ktorý hovorí po slovensky,“ vyjadrila sa Maar.
Či bude od septembra systém, ktorý umožní deti do škôl lepšie začleniť, sme sa pýtali aj ministerstve školstva. K téme sa vyjadrí až v pondelok (1. 8.)
