Nemecký vyhladzovací tábor Treblinka v okupovanom Poľsku, do ktorého prišiel prvý transport Židov z Varšavského geta 23. júla 1942, drží aj v rámci neľudského nacistického „konečného riešenia“ smutný rekord.
Za iba 15 mesiacov tam zahynulo 870 000 ľudí, či už strelou do tyla alebo v plynových komorách.
Treblinka bola jedným z troch táborov, otvorených v lete 1942 v rámci operácie Reinhard, v ktorých do konca roku 1943 zavraždila nemecká mašinéria 1,7 milióna ľudí. Medzi ne patrili aj Sobibor a Belzec.
Masívne deportácie z Varšavy sa začali 22. júla 1942. Počas nasledujúcich dvoch mesiacov nacisti deportovali na smrť viac ako 250 000 Židov. Nacisti v tábore smrti zavraždili aj viac ako 100 000 Židov z iných oblastí Poľska.
Vražedné praktiky
Po príchode do Treblinky v železničných nákladných vagónoch sa obete rozdelili podľa pohlavia, dozorcovia ich zbavili oblečenia a iného majetku.
Pracovníci tábora odviedli tých, ktorí nemohli chodiť, do oblasti nazývanej „ošetrovňa“, v ktorej sa nachádzali vlajky Červeného kríža. Vnútri však bola veľká priekopa, kde ich zabili.
Spočiatku bolo tempo príchodov na splynovanie také intenzívne, že sa obmedzila kapacita plynových komôr. Mesiac po otvorení tábora nacisti vybudovali ďalšie plynové komory, ktoré viac ako strojnásobili vražednú kapacitu tábora.
Stanglov príchod a pracovníci Treblinky
V auguste 1942 nahradil prvého veliteľa tábora Irmfrieda Eberla ďalší dôstojník SS (nacistický polovojenský zbor) Franz Stangl, ktorý predtým slúžil v Sobibore.
Ako uvádza portál Britannica, nemeckí zamestnanci Treblinky v počte asi 30 mužov vrátane Stangla boli veteránmi tajného programu T4, v rámci ktorého zabíjali nevládnych a zdravotne postihnutých ľudí.
Asi sto Ukrajincov a 700 až 1 000 židovských väzňov pomáhalo pri popravách, odstraňovali z mŕtvol zlaté zuby, zubné protézy a iné cennosti. Následne prevážali pozostatky do masových hrobov.
Došlo aj k vzbure
Plány nacistického vedenia narušili väzni z obslužného tábora, ktorí sa v auguste 1943 vzbúrili. Zapálili budovy, zranili niekoľkých strážcov a utiekli. Mnohých väzňov zastrelili zo strážnych veží, keď sa pokúšali preliezť ostnatý plot. Zo sedemsto sa ich zachránilo iba okolo 70.
Bol medzi nimi aj Čech Richard Glazar, autor knihy Treblinka – slovo ako z detskej riekanky. Po povstaní Nemci začali tábor likvidovať, postupne jeho priestor zaorávali a pred príchodom východného frontu spálili budovy, ktoré sa v ňom nachádzali.
Hlavným vyhladzovacím táborom sa medzitým stal tábor Auschwitz-Birkenau neďaleko poľského Osvienčimu. Na vraždenie sa tam používal jedovatý plyn cyklón B (v Treblinke nacisti ešte používali buď stlačený kysličník uhoľnatý alebo výfukové plyny). Zahynulo tam 1,5 milióna ľudí.
Súdne procesy
Stangl po odchode z Poľska v lete 1943 viedol protipartizánske akcie v Juhoslávii, po vojne sa mu podarilo utiecť a dostal sa až do Brazílie. Koncom 60. rokov ho vydali do Nemecka, kde ho odsúdili na doživotie. Zomrel pol roka po rozsudku, v júni 1971.
V 60. rokoch minulého storočia Poľsko postavilo v Treblinke pôsobivý pamätník. Obsahuje 17 000 kameňov a načrtáva tvar tábora smrti.
Betónové bloky pripomínajúce železničné podvaly označujú vchod do tábora, kam priviezli železničné vagóny. Veľký kamenný oblúk označuje plynovú komoru a zapustená sčernená kamenná socha označuje miesto, kde boli telá spálené.
Po vojne čelilo niekoľko treblinských dôstojníkov súdu v Západnom Nemecku. V procese, ktorý trval 10 mesiacov a skončil sa v auguste 1965, odsúdili desať obžalovaných, vrátane zástupcu veliteľa tábora Kurta Franza. Ten dostal doživotie.
