Od júla narástlo životné minimum o 7 a pol percenta. Konkrétne na 234 eur a 42 centov pre jedného dospelého človeka. Nárast sa dotkne domácností s nízkymi príjmami, rodín s deťmi, či ľudí so zdravotným postihnutím.
Životné minimum má však ďalekosiahle vplyvy. Nielen na asi 60 sociálnych dávok, ale aj na to, koľko daní pracujúci zaplatia z príjmu. Odborníci hovoria o fenoméne tichého zdanenia.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Životné minimum je dôležitý ukazovateľ, podľa ktorého sa nastavuje zhruba 60 rôznych príspevkov a dávok.
„Najvýznamnejšie sa to týka pomoci v hmotnej núdzi, ale potom také najväčšie dávky sú prídavok na dieťa alebo rodičovský príspevok,“ vysvetlil Martin Mikloš, analytik Inštitútu finančnej politiky.
Životné minimum by malo predstavovať sumu, za ktorú si človek dokáže zabezpečiť základné životné potreby. Napríklad rodina s dvoma dospelými a dvoma deťmi by podľa štátu mala vyžiť zo zhruba 600 eur. Reálne potreby domácností sú podľa prepočtov ekonóma o stovky eur vyššie.
„Keď si to porovnáme s životným minimom pre jednoosobovú domácnosť, ktoré je 234 eur aj nejaké centy, tak nám to vychádza od 343 až 489 eur. A keď sa pozrieme domácnosť – dvaja dospelí, dve deti – tak podľa životného minima to vychádza 612 eur. Nám to vychádza 982 až 1 170 eur mesačne,“ vypočítal Martin Kahanec. analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce.
Podľa životného minima sa zvyšuje aj takzvaná nezdaniteľná časť príjmu. Inými slovami, nezdaňuje sa prvých 400 eur z každej výplaty. Ekonómovia poukazujú na to, že táto suma rastie pomaly.
