Na hlavný obsah

Európska komisia volá po znížení používania pesticídov

Poľnohospodári však varujú pred ohrozením potravinovej bezpečnosti.

Európska komisia volá po znížení používania pesticídov
Na ilustračnej snímke traktor s prívesom na postrek. Foto: Unsplash

Európska komisia chce do konca desaťročia skresať používanie pesticídov v členských štátoch Únie o polovicu. Kým ekológovia návrh vítajú, časť poľnohospodárov upozorňuje, že uvedenie plánu do praxe môže ohroziť potravinovú bezpečnosť Európy.

Slovensko je v dolnej časti únijného rebríčka používania pesticídov. Na štvrtom mieste od konca. Na čele je Taliansko, Malta a Slovinsko.

Slovo pesticíd znamená v preklade zabijak škodcov. Experti však pripomínajú, že zabíja nielen ich.

Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Síposová.

Prílišné používanie pesticídov znečisťuje pôdu, vodu aj vzduch. Tiež ničí rastlinné i živočíšne druhy, ohrozuje zdravie ľudí a zmenšuje biodiverzitu. Tvrdí eurokomisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius.

Pripomína tiež, že Európa nemá času nazvyš. Tých, ktorí hovoria o príliš vysokej cene za zníženie používania pesticídov odkazuje na štúdiu, podľa ktorej sa každé jedno euro investované do ochrany biodiverzity vráti až osemnásobne.

Podľa Eurostatu sa v uplynulom desaťročí predalo v Európskej únii približne 350 000 ton týchto látok. Samotná debata o toxických pesticídoch sa môže stať v Únii toxická, konštatuje portál Politico. Dôležité je preto nájsť pri ich používaní rovnováhu. Bez nich by totiž farmárom klesla produkcia.

Zmenu si môžu vyžiadať spotrebitelia

Expertka na udržateľnosť Janka Ružická z Mazars upozorňuje, že už čoskoro môžu zamiešať kartami aj samotní zákazníci. „Dopyt po ekologickejších potravinách stále rastie. Samotní spotrebitelia budú tlačiť na to, aby mali zdravšie potraviny,“ dodáva.

Podľa prognózy sa tento trh do roku 2030 zdvojnásobí. „To bude viesť k nižšej spotrebe pesticídov a syntetických látok v poľnohospodárstve,“ vysvetľuje s tým, že to možno povedie až k vývoju zdravších pesticídov.

Expertka dodáva, že výskum si však zaslúži aj šľachtenie nových rastlín, ktoré nebudú odkázané pri pestovaní na používanie chemických látok. Ide však o beh na dlhé trate, a preto treba začať čo najskôr. Napríklad šľachtenie pšenice môže trvať až dve desaťročia.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika