Matica slovenská (MS) tvorí v dejinách Slovenska jednu z najdôležitejších kapitol. Jej činnosť na území vtedajšieho Uhorska umožnil krok rakúskeho cisára, českého a uhorského kráľa Františka Jozefa I., ktorý schválil stanovy Matice slovenskej. V nedeľu 21. augusta uplynulo od tejto udalosti 160 rokov.
Myšlienka založiť národnú kultúrnu inštitúciu vznikla počas boja Slovákov za jazykové a politické práva na začiatku 19. storočia.
Potrebu založiť Maticu na území dnešného Slovenska vyjadril po prvý raz Pavol Jozef Šafárik. Ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade (mesto v srbskej Vojvodine) adresoval v roku 1827 Jánovi Kollárovi a Martinovi Hamuljakovi list. Navrhoval v ňom, aby sa založila podobná ustanovizeň, akou bola Matica srbská.
Idea zaujala štúrovcov
Matica je srbské slovo, znamenajúce prameň, žriedlo, včelí úľ a i preto je v znaku Matice srbskej včelí úľ, do ktorého vlietajú včely. Každý matičiar mal totiž prispievať na národnú kultúru tak, ako to robia včely pri znášaní medu.
Idea vzniku celonárodnej inštitúcie zaujala aj mladých štúrovcov, a tak v auguste 1844 vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v Liptovskom Svätom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý sa stal prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou. Spolok pôsobil do roku 1848 a práve na jeho činnosť o viac ako desať rokov neskôr nadviazala Matica slovenská.
V Turčianskom Svätom Martine, v historickom centra Turca, sa 6. a 7. júna 1861 zišli predstavitelia slovenského národa, aby po revolučných rokoch prijali a vyhlásili programový dokument určujúci smerovanie k svojbytnosti slovenského národa.
V prijatom Memorande národa slovenského bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku, pričom sa ustanovil dočasný výbor. Pod gesciou výboru, vedeného Jánom Franciscim, sa pripravovali jeho stanovy, vybavovali povolenia na jeho registráciu, získavanie členov i finančných darov.
Cisár prispel aj finančne
Súhlasom cisára Františka Jozefa I. so stanovami Matice slovenskej, stalo sa tak 21. augusta 1862, sa odstránili posledné prekážky jej vzniku. Panovník povolil Maticu slovenskú ako „jednotu milovníkov národa a života slovenského“, ktorá nesmie vyvíjať politickú činnosť. Cisár samotný venoval na činnosť Matici 1 000 zlatých.
Matica slovenská tak vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako jej predchodkyne Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica chorvátska (1842), Matica moravská (1849), či neskôr aj Matica slovinská (1864).
Prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej sa uskutočnilo 4. augusta 1863 v Turčianskom Svätom Martine. Viedol ho predseda dočasného matičného výboru Ján Francisci, ktorý predložil zhromaždeniu vyzbieraných 94 000 zlatých, potrebných na chod Matice.
Podľa stanov, ktoré potvrdil aj cisár František Jozef I., malo byť cieľom Matice slovenskej budovanie umnej a mravnej vzdelanosti Slovákov, pestovanie a podpora slovenskej literatúry a umenia a práca na celkovom zveľadení života Slovákov. Za prvého predsedu zvolili na valnom zhromaždení Štefana Moyzesa a za podpredsedu Karola Kuzmányho.
Čoskoro po vzniku MS sa položili základy národnej knižnice, archívu i múzea. Avšak po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 a následnej, silnejúcej maďarizácii MS v roku 1875 zatvorili. Svoju činnosť obnovila až 1. januára 1919.
Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z októbra 1993 bol Deň Matice slovenskej vyhlásený za pamätný deň Slovenska. Tento deň si pripomíname každý rok 4. augusta.
