Filmový a divadelný herec Ján Mistrík stvárnil stovky postáv na divadelnom javisku, v televíznych inscenáciách a rozhlasových hrách. Prepožičal svoj hlas množstvu zahraničných hercov v dabingoch a je známym slovenským recitátorom. V stredu (3. 8.) sa dožíva 80 rokov.
K herectvu ho priviedol starší brat, známy slovenský herec Ivan Mistrík, po boku ktorého už v detskom veku stál na javisku Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Ján Mistrík sa uplatnil ako predstaviteľ tvrdších, zemitých chlapov.
Narodil sa 3. augusta 1942 v Bratislave. Na scéne SND debutoval ako šesťročný v hre Rok na dedine, v ktorej si zahral spolu so starším bratom Ivanom, s Leopoldom Haverlom a Zuzanou Lonskou. Detským divadelným úlohám sa venoval do svojich 14 rokov.
Od roku 1958 pôsobil v druhom súbore Dedinského divadla, tzv. Dvojka mala stálu scénu v Spišskej Novej Vsi. Po absolvovaní štúdia herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave nastúpil do Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.
Počas rokov 1964–1966 bol členom vojenského umeleckého súboru, odkiaľ odišiel do Divadla Slovenského národného povstania (dnes Slovenské komorné divadlo) v Martine. Na martinskej divadelnej scéne profesijne výrazne vyrástol pod vedením niekoľkých významných režisérov danej doby.
Pôsobenie na Novej scéne
Od roku 1973 je hercom Divadla Nová scéna v Bratislave. Z toho 18 rokov bol členom jej poetického súboru, kde stvárnil mnohé významné postavy.
Ako člen Novej scény sa prevtelil do mnohých postáv, ako napríklad Jesse Mahoney (Muž ako muž, 1975), Michal (Hájnikova žena, 1976), Trivelin (Lásky hra osudná, 1977), Aigistos (Elektra, 1978), Alain (Škola žien, 1981), Karol IV. (Jánošík podľa Vivaldiho, 1983).
V novších hrách sa predstavil ako Otec Zobar v muzikáli Cigáni idú do neba, Brasset v komédii Charlyeho teta, Pierre Bauchardon v muzikáli Mata Hari, Harry Dangle v komédii Sluha dvoch šéfov či Spritzer v muzikáli Hairspray.
Za postavu Voltaira v muzikáli Madame de Pompadour získal na medzinárodnom muzikálovom festivale v Južnej Kórei cenu za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej postave. Uvádza web Divadla Nová scéna.
Film, televízia, rozhlas
Prvé epizódne filmové postavy si Mistrík zahral v známych filmoch Kapitán Dabač (1959) a Smrť sa volá Engelchen (1960). Potom sa v roku 1962 predstavil v športovej dráme Poslední etapa, nasledovali drámy Kto si bez viny (1963) a Letokruhy (1972).
Účinkoval vo viac ako 50 hraných a televíznych snímkach. Okrem iných to boli Prešporská kasáreň maľovaná (1975), Cirkus v cirkuse (1975), Obhajoba sa nekoná (1976), Zbojníci (1978), Mŕtvi učia živých (1983) alebo Tábor padlých žien (1997).
Obľubu si získal ako predstaviteľ Michala Bielika, jednej z hlavných mužských postáv rozhlasového seriálu Čo nového, Bielikovci. Ten vysielali v rokoch 1974 až 1990.
Ján Mistrík dlhé roky pôsobí aj ako vyhľadávaný dabingový herec. V roku 2012 bol medzi laureátmi výročných cien Literárneho fondu za stvárnenie rôznych postáv alebo uvedenie divadelných inscenácií.
S manželkou Elvírou má tri dcéry Janu, Zuzanu a Ľubicu.
