Na hlavný obsah

Klimatická migrácia porastie, svet na to nie je pripravený

Migrácia sa stane nástrojom na prežitie.

Zhoršujúce sa klimatické podmienky pripravili o domov už milióny ľudí. Požiare zachvacujú mestá v Kalifornii, stúpajúce hladiny morí a oceánov zaplavujú ostrovné štáty a sucho zhoršuje konflikty v rôznych častiach sveta, napísala agentúra AP.

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) musí každý rok opustiť svoje domovy v priemere 21,5 milióna ľudí na celom svete. Vedci predpovedajú, že kvôli rastúcej teplote planéty bude migrácia len narastať.

Podľa tohtoročnej správy Medzinárodného panela OSN pre klimatické zmeny (IPCC) bude v najbližších 30 rokoch z domovov vysídlených pravdepodobne 143 miliónov ľudí. A to pre stúpajúce hladiny morí, sucho, vysoké teploty a ďalšie klimatické katastrofy.

Svet neuznáva existenciu klimatických migrantov

Napriek tomu svet doteraz oficiálne neuznáva existenciu klimatických migrantov. Ani neprišiel s návrhmi, ako zhodnotiť ich potreby a pomôcť im.

Väčšina klimatických migrantov sa však sťahuje len v rámci hraníc svojej krajiny, zvyčajne utekajú z vidieckych oblastí do miest. Často totiž prišli o obživu a domov kvôli suchu, záplavám alebo iným klimatickým pohromám.

Aj väčšie mestá však čelia svojim vlastným problémom súvisiacim s klímou, ako sú napríklad rastúce teploty a nedostatok vody. Ľudia tak čoraz častejšie musia utekať za hranice krajiny.

Klimatickí migranti však nemajú štatút utečenca podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Ten poskytuje právnu ochranu len ľuďom utekajúcim pred prenasledovaním z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo ľuďom určitej sociálnej skupiny.

Klimatické podmienky majú vplyv na napätie v spoločnosti

Identifikovať klimatických migrantov však podľa odborníkov nie je jednoduché, najmä v regiónoch, kde už panuje chudoba, násilie a konflikty. Zhoršujúce sa klimatické podmienky ovplyvňujú hospodársku situáciu, kriminalitu a politickú nestabilitu. Podnecujú napätie v spoločnosti kvôli klesajúcim zdrojom od Afriky až po Latinskú Ameriku.

Zmenu klímy často prehliadajú ako faktor, ktorý prispieva k úteku ľudí z ich domovov. Podľa UNHCR pochádza 90 percent utečencov za celú dobu existencie organizácie z krajín, ktoré sa nachádzajú v prvej línii dosahov klimatickej krízy.

Napríklad v Salvadore každoročne veľký počet ľudí opúšťa dediny pre neúrodu spôsobenú suchom alebo záplavami. Títo ľudia končia v mestách, kde sa často stávajú obeťami miestnych gangov. Nakoniec teda pre tieto útoky utekajú z krajiny úplne.

Hoci žiadny štát momentálne neponúka azyl klimatickým migrantom, UNHCR v októbri 2020 zverejnil právne usmernenia. Tie naznačujú možnú zmenu pre poskytovanie ochrany ľuďom vysídleným v dôsledku globálneho otepľovania. V dokumente sa uvádza, že zmena klímy by sa mala v určitých scenároch zohľadniť, ak sa prekrýva s násilím v krajine.

Úrad vysokého komisára však uznal, že dočasná ochrana jednotlivcov môže byť nedostatočná v situáciách, keď nie je možné napraviť situáciu spôsobenú prírodnými katastrofami, ako je napríklad stúpajúca hladina mora. Niektoré osoby vysídlené z dôvodu klímy by tak mohli mať nárok na presídlenie. A to v prípade, ak sa ich miesto pôvodu považuje za neobývateľné.

Migrácia ako nástroj prežitia

Čoraz viac krajín vytvára podmienky na to, aby sa pre klimatických migrantov stali bezpečným útočiskom. Argentína v máji vytvorila osobitné humanitárne vízum pre osoby z Mexika, Strednej Ameriky a Karibiku vysídlené v dôsledku prírodných katastrof, ktoré im umožnia zostať v krajine až tri roky.

Americký prezident Joe Biden krátko po svojom nástupe do úradu nariadil poradcovi pre národnú bezpečnosť, aby vypracoval niekoľkomesačnú štúdiu, ktorá zahŕňala preskúmanie možností ochrany a presídlenia osôb vysídlených priamo alebo nepriamo v dôsledku zmeny klímy.

Bangladéš, ktorý sa nachádza v nižšej nadmorskej výške a je teda mimoriadne zraniteľný k dosahom klimatickej zmeny, bol medzi prvými krajinami, ktoré sa snažili prispôsobiť novej realite migrácie.

Pokračujú tam snahy o vytipovanie klimaticky odolných miest, kam by sa ľudia vysídlení v dôsledku zvyšovania morskej hladiny, erózie pôdy a cyklónov mohli presťahovať za prácou a na oplátku ekonomicky pomôcť svojim novým lokalitám.

Kvôli predpokladom, že v dôsledku prírodných katastof budú vysídlené stovky miliónov ľudí, sa čoraz častejšie diskutuje o tom, ako migračné toky skôr riadiť ako zastavovať, pretože pre mnohých ľudí sa migrácia podľa odborníkov stane nástrojom prežitia.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet