Na hlavný obsah

Max Urban založil filmovú spoločnosť v Československu. Po finančných ťažkostiach sa už k točeniu nevrátil

Stál za ateliérmi Barrandov.

Max Urban založil filmovú spoločnosť v Československu. Po finančných ťažkostiach sa už k točeniu nevrátil
Na snímke Max Urban. Foto: Filmový prehled / NFA

Meno architekta Maxa Urbana sa spája s československou kinematografiou – prvýkrát v roku 1912, keď so svojou ženou Andulou (Annou) Sedláčkovou založil jednu z prvých českých filmových spoločností ASUM.

Potom v rokoch 1927 – 1933 na želanie filmového producenta Miloša Havla realizoval plány výstavby barrandovských terás a slávnych filmových ateliérov na Barrandove.

Od jeho narodenia uplynulo v stredu (24. 8.) presne 140 rokov.

Skromné začiatky

Narodil sa 24. augusta 1882 v Prahe. Vyštudoval architektúru na českej technike v Prahe. Svojimi jazykovými znalosťami a organizačnými schopnosťami bol známy aj v zahraničí.

Do začiatku 1. svetovej vojny sa venoval najmä filmu. V roku 1912 založil s manželkou Andulou filmovú spoločnosť ASUM (pomenovanú podľa iniciálok manželov), ktorá vyrábala v skromných podmienkach krátkometrážne filmy. Veľkú časť z nich režíroval práve Urban.

K filmom tiež písal scenáre, námety a vlastnoručne ich snímal.

Portál ČSFD uviedol, že ASUM vyrobil celkom 18 filmov, z ktorých sa zachovalo iba minimum. Po finančných ťažkostiach spoločnosť zanikla tesne pred začiatkom prvej svetovej vojny a Urban sa už k filmovej práci, až na výnimky, nikdy nevrátil.

Úspech v architektúre

Po prvej svetovej vojne, ktorú prežil v aktívnej armádnej službe, sa vrátil k architektonickej práci. Sústredil sa prevažne na urbanistickú problematiku.

V rokoch 1924 – 1939 bol pracovníkom Štátnej regulačnej komisie, neskôr Plánovacej komisie mesta Prahy.

Navrhol regulačný a stavebný plán Barrandova v roku 1927. Tiež začal realizovať plány na barrandovskú vyhliadkovú kaviareň a reštauráciu Terasy (1927 – 1931).

Následne prišlo jeho najväčšie a najvýznamnejšie dielo – podľa jeho architektonického návrhu sa postavili moderne vybavené filmové ateliéry na Barrandove, ktoré vznikli v rokoch 1931 – 1933.

Ako pripomenul portál ČSFD, za výstavbu Barrandova získal v roku 1937 na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži Veľkú cenu.

Priekopník československej kinematografie

Urban bol taktiež členom Spoločnosti architektov a zväzov architektov, rôznych medzinárodných organizácií, Spolku výtvarných umelcov Mánes alebo redakčnej rady Architektúry ČSR.

V rokoch 1933 – 1936 pôsobil aj ako hlavný redaktor časopisu Styl. Zúčastnil sa niekoľkých architektonických a urbanistických súťaží. Od roku 1954 pracoval v urbanistickom ateliéri Štátneho ústavu pre projektovanie hlavného mesta Prahy.

Svojimi urbanistickými plánmi a teoretickými prácami ovplyvnil vývoj českého územného plánovania.

Za svoju prácu pre československú kinematografiu ho v roku 1946 ocenili titulom Priekopníka československej kinematografie.

Jeden z najvýznamnejších československých architektonických a filmových priekopníkov zomrel v Prahe 17. júla 1959 vo veku 76 rokov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet