Priemerný zamestnanec rozhoduje o zhruba tretine svojho príjmu, zvyšok prerozdeľuje cez dane, odvody a poplatky štát. Uviedol to Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika pri príležitosti Dňa daňového odbremenenia. Podľa iných názorov problém nemusí byť v množstve peňazí, ktoré idú na služby štátu pre občanov, ale v tom ako sa využívajú.
S výpočtom sumy, ktorou sa na chod verejného sektora skladajú pracujúci, prišiel konzervatívny inštitút. Pripomína, že keď sa k priamym daniam a odvodom, ktoré štát strháva z výplaty, pripočítajú aj nepriame dane a poplatky, takpovediac „na štát“ človek pracuje väčšiu časť roka.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Analytici si myslia, že štátny aparát by sa mal uskromniť. „Môže napríklad znížiť počet štátnych zamestnancov či obmedziť nákupy tovarov a služieb vo verejnom obstarávaní,“ dodal riaditeľ inštitútu Peter Gonda.
Podľa odborárskeho funkcionára a sociálno-ekonomického analytika Jána Košča je na Slovensku veľa odvetví, do ktorých treba „naliať viac peňazí“. Hovoril napríklad o zdravotníctve, infraštruktúre, školstve a výskume.
Problémom nie je ani tak výška výdavkov štátu, ako kvalita verejných služieb. S takýmito závermi prišli analytici Národnej banky Slovenska aj Inštitútu finančnej politiky.
