Pred 245 rokmi vydala rakúska cisárovná Mária Terézia nariadenie o reorganizácii školstva v monarchii Ratio educationis, ktorým sa na území Uhorska zaviedla povinná školská dochádzka pre deti vo veku od šesť do dvanásť rokov.
Mária Terézia bola prvá z radu habsburských panovníkov, ktorá si uvedomovala potrebu rozsiahlych, hlbokých a zásadných reforiem. A to aby sa monarchia priblížila ku krajinám západnej Európy, aby bola konkurencieschopná a obranyschopnejšia.
Monarchia totiž dovtedy zaostávala za okolitými krajinami takmer vo všetkých oblastiach. Uviedla to historička Ingrid Kušniráková z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Podľa jej slov sa reformy Márie Terézie dotýkali každého obyvateľa. Išlo o reformy v oblasti sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, školstva alebo nariadenia, ktoré sa týkali protipožiarnej ochrany, budovania ciest, regulácie riek.
„Boli to opatrenia, ktoré mohli priamo zvýšiť kvalitu života alebo životný štandard každého obyvateľa v monarchii,“ dodala Kušniráková.
Monarchia podľa historičky zaostávala za inými krajinami po každej stránke. Dokonca ani nemala oficiálny názov, bol to totiž konglomerát rôznych krajín a každú časť spravovali podľa vlastného práva a správnej tradície.
Jediné, čo spájalo monarchiu, bola osoba panovníka, viedenský dvor, armáda a snaha o jednotné katolícke vierovyznanie.
„Mária Terézia sa snažila prekonať túto rozdrobenosť. Vytvoriť silnú centrálnu vládu a vybudovať moderný byrokratický aparát, ktorý by túto krajinu spravoval,“ vysvetlila.
Podľa Kušnirákovej, monarchia zaostávala aj vo vojenskej oblasti. Z toho pramenila aj séria porážok, ktorá sa začala už v 30. rokoch 18. storočia v bojoch s Osmanskou ríšou. Vo vojne o Habsburské dedičstvo krajina prišla o Sliezsko, čo bola pre monarchiu strata.
Táto časť bola totiž najviac priemyselne rozvinutá. „Vtedy si Mária Terézia a jej poradcovia uvedomili, že bez zásadných reforiem a zmien krajina nebude konkurencieschopná ani obranyschopná,“ dodala.
