V obci Pača v okrese Rožňava koncom júna vyhlásili pre sucho mimoriadnu situáciu. Vyschol potok aj studne. Vodu tam dovážajú v cisternách. Dažde z uplynulých dní pomohli, nie však dostatočne.
Vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti za najviac ohrozené obce považujú tie bez verejného vodovodu. Environmentalistka pripomína, že tie do 2000 obyvateľov sa nemôžu uchádzať o dotácie na jeho výstavbu.
„V prvom rade potrebujeme riešiť neexistenciu vodovodu v stovkách obcí na Slovensku, aby sme sa nemuseli spoliehať na studne,“ tvrdí environmentalistka Tamara Stohlová (PS)
Svetová meteorologická organizácia upozorňuje, že v roku 2050 bude mať problém s prístupom k pitnej vode viac ako 5 miliárd ľudí. Krajiny sa preto musia zaoberať tým, ako udržať vodu na ich území.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Problémom je napríklad zhutňovanie pôdy ťažkými mechanizmami a tiež hustá sieť lesných ciest, ktorá je niekde u nás prekročená aj trojnásobne.
„Pokiaľ vyrýpete do svahu rovnú cestu, tak vlastne prerušíte povrchový odtok vody. Tým pádom sa voda dostane na povrch pri tejto lesnej cestnej sieti. Urýchlene potom odteká z lesného ekosystému,“ vysvetľuje Tomáš Lepeška, krajinný ekológ Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene
Krajinný ekológ pripomína, že v hornatejších a vo svahovitejších pozemkoch by sa malo hospodáriť po vrstevniciach. Rezort životného prostredia v súvislosti so zadržiavaním vody v krajine pripravil Stratégiu adaptácie na zmenu klímy.
Ministerstvo životného prostredia poukazuje na opatrenia zvyšujúce retenčnú schopnosť pôdy. To sú zasakovacie pásy, obnova mokradí, zvýšenie obsahu organickej hmoty v pôde, obmedzenie ťažkej agromechanizácie a podporu zelenej infraštruktúry.
Stratégie podľa odborníka nebudú účinné, pokiaľ štát nebude dôsledne kontrolovať napríklad poľnohospodárov, či lesných hospodárov, ako s pôdou v praxi naozaj narábajú.
