Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Úsilie o mier sa zmenilo na krviprelievanie. Ubehlo 450 rokov od Bartolomejskej noci

Konflikt bol medzi francúzskymi katolíkmi a protestantmi.

Úsilie o mier sa zmenilo na krviprelievanie. Ubehlo 450 rokov od Bartolomejskej noci
Bartolomejská noc. Foto: Wikimedia Commons/Patrik Monchicourt

Občianske vojny medzi katolíkmi a protestantmi, ktorí boli známi aj ako hugenoti, vyvolávali vo Francúzsku v druhej polovici 16. storočia čoraz väčšiu nestabilitu.

Narastajúca náboženská rivalita medzi týmito dvoma znepriatelenými skupinami prinútila francúzskeho kráľa a prívrženca katolicizmu Karola IX. podpísať s protestantmi v auguste 1570 v Saint Germain mierovú zmluvu. Pakt mal hugenotom zaručiť právo zastávať verejné funkcie, rovnako ako vykonávať bohoslužby.

Urovnanie sporov malo vyvrcholiť svadbou sestry francúzskeho panovníka Margaréty z Valois s príslušníkom hugenotov a navarrským kráľom Henrichom III.

Oslavy sa zmenili na krviprelievanie

Obrad sa konal 18. augusta 1572. Úsilie o ťažko nadobudnutý mier však o niekoľko dní zmaril plán kráľovej matky Kataríny Medicejskej. Jej pričinením sa oslavy na počesť mladomanželov zmenili na brutálne krviprelievanie namierené proti hugenotom.

V utorok 23. augusta uplynie 450 rokov od chvíle, kedy mali na rozkaz francúzskeho kráľovského dvora v Paríži zavraždiť popredných predstaviteľov hugenotov.

Tí sa v meste zhromaždili pri príležitosti sobáša ich reprezentanta Henricha III. Navarrského (neskoršieho kráľa Henricha IV.) s Margarétou z Valois. Tragická udalosť sa do dejín zapísala ako Bartolomejská noc.

Podpísaním mierovej zmluvy v Saint Germain vzniklo medzi vtedy 20-ročným francúzskym kráľom Karolom IX. a lídrom hugenotov, ktorým bol admirál Gaspard II. de Coligny silné puto.

Kráľova matka Katarína Medicejská sa obávala, že admirál ľahko ovplyvní úsudok mladého panovníka, a tým podporí vplyv hugenotov vo Francúzsku. To by podľa nej zatiahlo krajinu do vojny s katolíckym Španielskom.

Aby k takejto situácii nedošlo, dala admirála zavraždiť. Atentát vykonaný 22. augusta 1572, teda štyri dni po sobáši Margaréty a Henricha, však de Coligny prežil.

Vyvraždenie hugenotských lídrov

V obave z odhalenia svojej spoluviny sa Katarína tajne stretla so skupinou šľachticov v Tuilerijskom paláci, aby zosnovali plán úplného vyhladenia hugenotských vodcov, ktorí boli súčasťou svadobných osláv v Paríži.

Svojho syna Karola IX. presvedčila, aby sprisahanie schválil. V noci 23. augusta 1572 predvolali členov parížskej samosprávy do Louvru, ktorí dostali rozkazy pozabíjať hugenotských lídrov.

Krátko pred svitaním sa na sviatok sv. Bartolomeja 24. augusta rozozvučal zvon z kostola Saint-Germain L’Auxerrois signalizujúci útok katolíkov proti protestantom. Do ulíc Paríža sa vydali pod vedením vojvodu a vodcu katolíckej ligy Henricha de Guisa. Jednou z prvých obetí sa stal práve admirál de Coligny, ktorého ubili na smrť a jeho telo vyhodili z okna.

Vraždenie sa však nezastavilo len pri lídroch, ale vojsko zabíjalo aj ostatných členov komunity, pričom ich telá hádzali do Seiny.

K besneniu sa pridali tiež niektorí parížski katolíci a každého hugenota, na ktorého natrafili, donútili buď konať pokánie a obrátiť sa na katolícku vieru, alebo ho za kacírstvo usmrtili.

Oživenie nenávisti

Napriek tomu, že Karol IX. vydal 25. augusta 1572 príkaz na zastavenie útokov, zabíjanie sa rozšírilo aj do iných častí krajiny. Historické zdroje uvádzajú, že o život prišlo len v Paríži okolo 3 000 hugenotov.

Násilnosti pokračovali až do októbra 1572 vo francúzskych provinciách Lyon, Bordeaux, Rouen, Orléans či Bourges. Odhady počtu obetí sa rôznia, niektorí historici tvrdia, že celkový počet mŕtvych dosiahol 20 000.

Za krviprelievanie prevzal zodpovednosť Karol IX. a obhajoval ho tým, že hugenoti sa sprisahali proti kráľovskému dvoru. Kráľovský ženích Henrich Navarrský si zachránil život prihlásením sa ku katolíckej viere. Tento masaker oživil nenávisť medzi katolíkmi a hugenotmi a obnovil medzi nimi nepriateľstvo.

Bartolomejská noc vyústila až do štvrtej náboženskej vojny vo Francúzsku, ktorá trvala od novembra 1572 do júna 1573, kedy bol vydaný Bolonský edikt. Týmto dokumentom získali hugenoti čiastočnú slobodu vierovyznania.   

Dlhotrvajúce konflikty však až v roku 1598 zmiernil francúzsky kráľ Henrich IV. V apríli vydal Nantský edikt, ktorým zrovnoprávnil náboženstvá a legalizoval právo na slobodné náboženské vyznanie.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet