Vláda v stredu (24. 8.) na rokovaní schválila zjednotenie termínu konania volieb do Európskeho parlamentu a druhého kola prezidentských volieb. Obe voľby sa konajú v roku 2024 a pri oboch ide o päťročný mandát.
Ministerstvo vnútra predložilo na rokovanie vlády návrh ústavného zákona, ktorým by sa dosiahlo podobné zjednotenie ako pri tohtoročných spojených komunálnych voľbách. „Voličom
by sa týmto vyšlo v ústrety a nemuseli by chodiť dvakrát k volebným urnám,“ uvádza rezort.
Spojením volieb sa zároveň očakáva zvýšenie volebnej účasti pri voľbách do europarlamentu. Tá patrí už niekoľko rokov k najnižším spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie.
Zmenu ústavných lehôt navrhujú vzhľadom na pripravovanú novelizáciu volebného zákona, ktorou by sa po novom zaviedla možnosť voľby prezidenta poštou.
„Voľba poštou predstavuje zložitý mechanizmus, ktorý je časovo náročný na prípravu, ako aj realizáciu, ako aj na samotný priebeh volieb, čo má za následok nevyhnutnosť zmeny ústavných lehôt,“ doplnilo ministerstvo.
Schválený návrh ústavného zákona počíta so skrátením ústavnej lehoty, a to tak, že druhé kolo prezidentských volieb by sa konalo najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. V súčasnosti platí 60-dňová lehota.
Navrhovaný začiatok platnosti zákona je od 1. marca 2023.
