Na hlavný obsah

Záujem o palivové drevo je enormný

Obava z energetickej krízy prinútila Slovákov hľadať alternatívy k plynu.

Záujem o palivové drevo je enormný
Ilustračná fotografia. Foto: TASR

Záujem o palivové drevo sa zvýšil takmer o 40 %. Túto sezónu by ním mohlo vykurovať až 40-tisíc domácností, ceny sa však budú zvyšovať. V prípade, že by palivové drevo na Slovensku chýbalo, Národné lesnícke centrum navrhuje využiť aj mŕtve drevo v chránených oblastiach.

Envirorezort ale hovorí, že sa nachádza v ťažko dostupnom teréne a štátne orgány nevydali povolenie na jeho spracovanie.

Obava z energetickej krízy prinútila Slovákov hľadať alternatívy k plynu. Plynové kotle niektorí vymenili za tie klasické na drevo a záujem o takzvanú samovýrobu palivového dreva sa zvýšil.

„Za prvých sedem mesiacov roku 2022 sme na trh umiestnili 211 000 kubických metrov palivového dreva. Predpokladáme, že trh by sme mohli uspokojiť v úrovni až 400 000 kubických metrov,“ doplnil riaditeľ štátnych lesov Ján Marhefka.

O palivové drevo môže požiadať ktokoľvek, kto má povolenie na malý zdroj znečistenia a vlastní kotol, v ktorom ho dokáže využiť. Cena za kubík sa pohybuje okolo 30 eur.

Ministerstvo životného prostredia ešte začiatkom mesiaca vyzvalo agrorezort na reguláciu exportu palivového dreva, aby tak zabránil jeho prípadnému nedostatku.

„Kontrolujeme, či občan má možnosť si to drevo energeticky zhodnotiť sám. Predloží nám potvrdenie o malom zdroji znečistenia alebo revíznu správu od kominára. Znížili sme aj objem na jedného občana z 20 na 12 kubických metrov,“ tvrdí minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (OĽANO).

Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Soňa Otajovičová.

Mŕtve drevo ako riešenie?

Šéf Národného lesníckeho centra Peter Balogh navrhuje využiť aj takzvané mŕtve drevo.

„Význam mŕtveho dreva pre biodiverzitu nijakým spôsobom nespochybňujeme. Mŕtve drevo je potrebné pre rozvoj biodiverzity. My sme len poukázali na fakt, že oproti susedom z Českej republiky ho máme trojnásobne viac oproti priemeru Európskej únie dokonca štvornásobne viac,“ doplnil.

„Kalamitné drevo, ktoré ostalo v bezzásahových rezerváciách z minulého roka je spravidla v ťažko dostupných lokalitách a tvorí len necelé štyri % z kalamitného dreva,“ argumentuje štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča.

Ťažbu by sme však mohli dočasne zvýšiť napríklad pri mladých lesných porastoch.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál