Alojz Sokol bol výnimočný atlét slovenského pôvodu, ktorý preslávil Uhorsko na Hrách 1. olympiády 1896 v Aténach. Vo výprave Uhorska bol jediným z ôsmich športovcov, ktorý pochádzal z jednej zo stolíc súčasného Slovenska. V atletických súťažiach v šprinte na 100 metrov vybojoval bronzovú medailu.
Ako uvádza portál Olympic, štartoval aj v behu na 100 m prekážok, v ktorom síce postúpil do finále, ale nenastúpil naň. Prihlásil sa ešte na tri ďalšie disciplíny, ale v nich už neštartoval vôbec.
Od jeho úmrtia uplynulo v piatok (9. 9.) presne 90 rokov.
Rozličné varianty mena a mladosť
Vďaka svojej športovej všestrannosti vošiel rodák z Hronca do atletickej histórie aj 13 uhorskými rekordmi.
V olympijskej literatúre, ako aj v oficiálnych štatistikách sa jeho meno uvádza ako Alajos Szokolyi, inokedy Szokoly, kým v slovenskej monografii sa uvádza ako Alojz Sokol.
Narodil sa 19. júna 1871 v Hronci ako syn Jozefa Pavla Sokola a Emílie, rodenej Holubovej, ktorá pochádzala z Malužinej.
Malého Alojza však od troch rokov vychovávali krstní rodičia Schonovci z obce Bernecebaráti neďaleko Šiah.
Gymnáziá navštevoval v Banskej Štiavnici a Leviciach, aby sa následne vybral na štúdium medicíny do Budapešti. Zo Sokola sa však nikdy nestal lekár, štúdium nedokončil.
Všestranné športové nadanie
Počas štúdia prejavil naplno svoj športový talent, už v roku 1890 bol v klube MAC (Magyar Athletikai Club) Budapešť objavom sezóny.
Po krátkej atletickej príprave totiž vyhral beh juniorov na 100 metrov časom rovných 13 sekúnd. O rok na to dokázal výkon znížiť na 11,4 sekundy.
V roku 1892, keď anglickí tréneri pôsobiaci v MAC Budapešť zaradili do programu aj beh na 110 metrov prekážok, Sokol si vyskúšal aj túto disciplínu. Neskôr sa popri behu na 100 metrov venoval hlavne trojskoku.
Jeho všestrannosť najlepšie dokumentuje fakt, že v Aténach sa prihlásil na štart v šiestich disciplínach – okrem behu na 100 m a 110 m prekážok aj v trojskoku, v skoku do diaľky, v skoku do výšky a v skoku o žrdi.
Symbolicky mal na štarte historicky prvého olympijského finále v najprestížnejšej, a v súčasnosti i najviac sledovanej atletickej disciplíne, na drese Uhorska číslo 1.
Kariéra po olympiáde
Vynikajúcu formu v šprinte na 100 metrov potvrdil tri mesiace po OH v Aténach na medzinárodných majstrovstvách Čiech za účasti atlétov z Berlína, Prahy a Budapešti.
Ako uvádza portál Slovenské zahraničie, vyhral beh na 91,45 metra vynikajúcim časom 10, 2 sekundy, trojskok výkonom 12,42 metra, podieľal sa aj na triumfe štafety Budapešti na 4×91,45 metra časom 48,8 sekundy.
Zanedlho po aténskej olympiáde Sokol skončil s aktívnou činnosťou na vrchole svojej výkonnosti. Atletiku však celkom neopustil – v roku 1897 významne prispel k založeniu Uhorského atletického zväzu.
K návratu do Bernecebaráti ho motivovala svadba. Priženil sa do zámožnej rodiny (vzal si vplyvnú rakúsku grófku Charlottu) grófa Berchtolda, ktorý vlastnil kaštieľ a majetky v Bernecebaráti.
Nezištný mecenáš
Aj po vzniku Československej republiky zostal v Maďarsku, v Bernecebaráti sa venoval poľnohospodárstvu na svojom nemalom statku.
Napriek svojmu výraznému spoločenskému postaveniu pracoval ako hlavný župný archivár na župnom úrade v Šahách a knihovník.
V tamojšom regióne bol aj nezištným mecenášom športu, kultúry a spoločenského života, čo mu umožnil predovšetkým majetok získaný sobášom. Jeho meno dnes nesie regionálny olympijský klub v Šahách.
Rozličné propagačné materiály, drevená olympijská prekážka a disk, ktoré si spolu s ďalšími predmetmi doniesol z Atén v roku 1896, dostali miesto v jeho súkromnom športovom múzeu. Neskôr ich ochotne dal k dispozícii športovým historikom.
Sokol zomrel 9. septembra 1932 v Bernecebaráti vo veku 61 rokov. Tam sa nachádza aj jeho hrob. Na začiatku dediny je pomník a na kaštieli, v ktorom býval, pamätná tabuľa.
Tabuľu na jeho počesť má aj v rodnom Hronci. Tam sa atletickí nadšenci rozhodli usporadúvať polmaratón s názvom Sokolov Hronec.
