Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

EÚ bude aj naďalej pomáhať Ukrajine, uviedla Von der Leyenová

Šéfka eurokomisie ide v stredu do Kyjeva.

EÚ bude aj naďalej pomáhať Ukrajine, uviedla Von der Leyenová
Vlajky Európskej únie vejú s ukrajinskými vlajkami pred budovou Európskeho parlamentu. Foto: TASR/AP

Európska únia bude ďalej solidárne pomáhať Ukrajine v jej obrane proti ruskému agresorovi a nepoľaví v sankciách proti Rusku. V tradičnom posolstve o stave EÚ to v stredu (14. 9.) povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Ako čestného hosťa si do Štrasburgu pozvala ukrajinskú prvú dámu Olenu Zelenskú. S ňou ešte dnes vyrazí do Kyjeva, aby o návrhoch ďalšej európskej pomoci diskutovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Dnes má odvaha meno, a tým je Ukrajina,“ povedala Von der Leyenová s odvolaním sa na úspešnú ukrajinskú obranu a aktuálnu protiofenzívu. Vyzdvihla tiež úlohu prezidentovej manželky, ktorá stojí po boku svojho manžela a „dodáva odvahu celému národu“.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa nej s inváziou neuspeje a Ukrajina podporovaná Úniou nakoniec zvíťazí.

„Jedným z ponaučení, ktoré si berieme z tejto vojny, je to, že sme mali počúvať tých, ktorí Putina poznajú,“ pripustila nemecká šéfka eurokomisie. EÚ podľa nej mala viac vnímať vyjadrenia svojich priateľov na Ukrajine, v Moldavsku, Gruzínsku i varovania bieloruskej opozície.

Mala však tiež počúvať hlasy zo samotnej Únie. Von der Leyenová v tejto súvislosti spomenula Poľsko, pobaltské štáty a ďalšie štáty EÚ z celej strednej a východnej Európy.

Unijná exekutíva bude podľa svojej šéfky teraz okrem iného pracovať na začlenení Ukrajiny do jednotného európskeho trhu. EÚ tiež poskytne 100 miliónov eur na obnovu ukrajinských škôl. Ukrajina sa stane súčasťou voľnej roamingovej zóny únie.

Predsedníčka Komisie pripomenula, že európsky blok poskytol Kyjevu už 19 miliárd eur, ďalšie miliardy idú na Ukrajinu vo forme zbraní a inej vojenskej pomoci. Únia tiež zaviedla mimoriadnu ochranu pre milióny ukrajinských utečencov.

Sankcie proti Rusku

Von der Leyenová tiež zdôraznila, že bezprecedentné sankcie zavedené proti Rusku fungujú a prispeli podľa nej k problémom ruského finančného a bankového sektora, energetiky či leteckej dopravy.

„Toto je cena za Putinovu cestu smrti a ničenia. A chcem celkom jasne povedať, že sankcie tu zostanú. Teraz je čas, aby sme ukázali rozhodnosť, nie ústupky,“ vyhlásila Von der Leyenová.

Štáty EÚ sa doteraz k sankciám stavajú jednotne. Ich ďalšie rozšírenie požadované najmä balkánskymi krajinami či Poľskom, ktoré má zahŕňať najmä ukončenie dovozu ruského plynu, však nemá jednomyseľnú podporu.

Maďarsko, ktorého premiéra Viktora Orbána vnímajú ako Putinovho spojenca, zatiaľ s požiadavkami na zrušenie niektorých protiruských postihov neuspelo.

Utečenecká kríza

Von der Leyenová tiež podotkla, že v rozprave o migrácii v EU chýba dôraz na solidaritu, ktorý sprevádzal jej reakciu na utečeneckú vlnu po útoku Ruska na Ukrajinu. EÚ si podľa nej zo spôsobu prijatia miliónov ukrajinských utečencov môže vziať príklad a musí vytvoriť systém obsahujúci právne záväzný mechanizmus solidarity.

Únia sa za utečeneckej vlny z Ukrajiny ukázala v tom najlepšom svetle, myslí si Von der Leyenová. „Ale ono odhodlanie a nadšenie pre solidaritu stále v našej debate o migrácii chýba. Naše činy smerom k ukrajinským utečencom nemôžu byť výnimkou. Môžu byť plánom na ďalšie kroky,“ zdôraznila.

Prijímanie migrantov je na únijnej úrovni háklivou témou už mnoho rokov a rokovania o reforme azylovej a migračnej politiky postupujú len veľmi pomaly. Členské štáty sa však nedávno s europarlamentom (EP) dohodli na obrysoch ďalšieho postupu, pričom sľúbili snahu dotiahnuť do konca diskutované reformy za aktuálneho funkčného obdobia EP.

„Vidíme pokrok okolo paktu (o migrácii a azyle), máme dnes mapu. A teraz potrebujeme politickú vôľu k tomu postupovať vpred,“ povedala šéfka EK pred europoslancami, z ktorých mnohí doterajší priebeh rokovaní kritizujú.

Podľa Von der Leyenovej musí EÚ vybudovať systém s rýchlymi a spravodlivými postupmi, ktorý bude pripravený na krízové momenty a bude zahŕňať „trvalý a právne záväzný“ mechanizmus ukotvujúci spoluprácu medzi krajinami Únie.

Zároveň európsky blok podľa nej potrebuje efektívnu kontrolu svojich vonkajších hraníc v súlade so základnými ľudskými právami.

Členské štáty predovšetkým z východu Únie sú však už od začiatku snáh o reformu spôsobu, akým EÚ rieši migráciu, veľmi skeptické k akémukoľvek „solidárnemu“ riešeniu, ktoré by mohlo v praxi znamenať povinné preberanie migrantov z iných členských štátov EÚ.

„Chcem Európu, ktorá zvláda migráciu dôstojne a s rešpektom,“ vyhlásila šéfka Európskej komisie.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet