Európska centrálna banka (ECB) chce zastaviť prudko rastúcu infláciu. Tá sa stáva normou potom, čo pandémia nového koronavírusu a ruská invázia na Ukrajinu otriasli ekonomikou eurozóny.
Vyhlásila to v utorok (20. 9.) prezidentka ECB Christine Lagardová vo svojom prejave vo Frankfurte nad Mohanom.
Dvojité šoky viedli k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je „oveľa väčší a trvalejší“, ako sa očakávalo, skonštatovala Lagardová. Poznamenala, že ECB musí zabezpečiť, aby vysoká inflácia „nezapustila korene“.
Uviedla, že náklady na pôžičky budú v nasledujúcich mesiacoch rásť ešte viac, a to aj potom, čo banka zvýšila úrokové sadzby najviac vo svojej histórii.
„Urobili sme veľké kroky na ceste k normalizácii našej menovej politiky zvýšením sadzieb,“ povedala. Dodala, že očakáva ďalší nárast úrokových sadzieb počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí.
Predstavitelia ECB diskutujú o ďalších krokoch potom, čo nasledovali príklad amerického Federálneho rezervného systému (Fed) a zvýšili sadzby o 75 bázických bodov tento mesiac.
Hoci súhlasia s tým, že sú potrebné ďalšie opatrenia na získanie kontroly nad rekordnou mierou inflácie, existujú určité nezhody o tom, aká miera agresivity je vhodná. Prudko stúpajúce náklady na energiu smerujú Európu k recesii.
Šéf estónskej centrálnej banky Madis Muller vyzval ECB na „dostatočne rozhodné“ kroky, pričom uviedol, že sadzby zostávajú ďaleko od úrovní, ktoré by obmedzili hospodársky rast.
Lagardová zopakovala, že ECB bude prijímať rozhodnutia na jednotlivých zasadaniach, jedno po druhom, a že akékoľvek kroky budú závisieť od prichádzajúcich ekonomických údajov.
„To, kde sa sadzby nakoniec ustália, a veľkosť krokov bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať výhľad inflácie,“ povedala.
Zdôraznila, že Európa nezažíva infláciu, ktorú ženie dopyt. Riziko špirálového rastu miezd a cien je zatiaľ obmedzené. „V súčasnosti zostávajú inflačné očakávania relatívne dobre ukotvené v rámci celého radu opatrení,“ vyhlásila.
