Poslanci parlamentu preložili hlasovanie o úprave paragrafu 363 Trestného poriadku z dielne SaS na utorok (27. 9.).
Plénum o tom rozhodlo na návrh predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina). Ten argumentoval obštrukciou v sále. Pri predchádzajúcom hlasovaní o zaradení nových bodov do programu schôdze totiž nebolo plénum uznášaniaschopné, neprezentovala sa opozícia ani Sme rodina.
Návrh, ktorý predkladá strana SaS, má zrejme ešte menšie šance na úspech ako návrh, ktorý predložili poslanci hnutia OĽANO. Liberáli chcú nielen obmedziť používanie paragrafu 363 ale aj nastaviť pravidlá na odvolanie generálneho prokurátora.
Akékoľvek úpravy opakovane odmieta hnutie Sme rodina aj opozícia. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Lukáš Dzivý.
Kollár úpravy sporného paragrafu odmieta
Návrh o právomociach generálneho prokurátora opätovne neplánuje podporiť hnutie Sme rodina. Jeho predseda Boris Kollár dlhodobo odmieta akékoľvek úpravy paragrafu 363.
„Paragraf 363 nemôže byť zrušený dovtedy, dokedy nebudeme mať na takej úrovni orgány činné v trestnom konaní, súdnictvo a prokuratúru, že sa takéto veci nebudú diať, a že sa potom s veľkou hanbou nebude musieť ministerstvo a štát ospravedlňovať,“ uviedol.
Narážal tým najmä na nedávne ospravedlnenie ministerstva spravodlivosti finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné stíhanie.
Za posledné dva dni išlo už o druhý pokus obmedziť právomoci generálneho prokurátora. Kým poslanci hnutia OĽANO riešili vo svojom návrhu iba paragraf 363, Alojz Baránik z SaS navrhol okrem iného aj to, aby bol prokurátor zbavený funkcie v prípade kandidatúry napríklad v prezidentských voľbách.
Rovnako sa snažil nastaviť systém, aby generálneho prokurátora mohla odvolať Národná rada SR. Pokračuje exministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
„Samotná NR SR nemôže sama odvolať generálneho prokurátora z funkcie. Potom nastupuje hlava štátu. Tá musí potvrdiť, že skutočne dôvody, tak ako si ich vyložila NR SR, platia. To nie je konečné, generálny prokurátor ešte stále môže ísť na Ústavný súd,“ vysvetľuje.
Boris Susko (Smer-SD) počas rokovania niekoľkokrát povedal, že parlament by tak získal priveľké kompetencie. „To sú všeobecné a nepreukázateľné dôvody, o ktorých by mali rozhodovať poslanci NR SR politickým hlasovaním bez poriadneho zdôvodnenia a dokazovania. To nedáva materiálne záruky,“ uviedol.
Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) s návrhom súhlasí no v prípadnom druhom čítaní by ho chcel ešte vylepšiť.
