Pacienti čakajú na termín u lekára aj pol roka. A to z nemocníc a ambulancií ešte neodišli lekári, ktorí hrozia výpoveďami. Pri niektorých ochoreniach ide pritom o život ohrozujúcu situáciu. Tvrdí to Asociácia na ochranu práv pacientov.
Krízu pociťuje ambulantný aj ústavný sektor. Dôvodom je nedofinancované zdravotníctvo, zdražovanie energií a tiež ľudskej práce. Ministerstvo chce s opatreniami počkať na 1. október, keď bude jasné, koľko lekárov skutočne odíde.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Nina Alžbetkinová.
Ľudia si po pandémii začali uvedomovať cenu svojho zdravia a častejšie sa objednávajú aj na preventívne prehliadky, hovorí prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová. Aj to je dôvodom predlžovania čakacích lehôt. Pri objednávaní sa k špecialistovi je to ešte horšie. Pár týždňov čakania je podľa nej optimistický scenár.
„Keď napríklad potrebujem gastroskopiu alebo vyšetrenie hrubého čreva, tak musím čakať štyri mesiace či pol roka. Čo už je veľmi neskoro,“ uviedla.
Kríza je u všetkých špecialistov
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová hovorí, že celý sektor je nedofinancovaný. V súčasnej situácii sa stav ešte zhoršuje.
„Situácia sa vyhrocuje teraz, kedy extrémne narastajú náklady pre nárast cien energií, rastúcej inflácii a nárast ceny ľudskej práce, ktorá prichádza s akútnym nedostatkom zdravotníkov,“ vysvetlila.
Na Slovensku chýba približne 1 300 lekárov a 2 200 zdravotných sestier.
„Očakávali by sme nastavenie cesty, nároku pacienta a povedať ľuďom rovno, na čo máme (nárok). Zároveň máme ešte jeden veľký problém. Počas pandémie sme mali najvyššiu úmrtnosť od druhej svetovej vojny,“ ozrejmila Lévyová.
Lekárske odborové združenie hrozí výpoveďou vyše troch tisícok lekárov. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽANO) pripúšťa, že ich prípadný odchod bude mať za následok zhoršenie situácie. A teda aj predlžovanie čakacích lehôt v ústavnej aj ambulantej starostlivosti. Hovorí, že pacienti sa stávajú rukojemníkmi.
„Dnes nevieme, či lekárov odíde nula alebo 3 000. Tie informácie budeme mať až 1. 10., tak potom sa tým budeme zaoberať. Nemocnice, ktoré pracujú so svojimi zamestnancami dokážu nájsť zhodu na tom, aby poskytovanie zdravotnej starostlivosti nebolo nijak obmedzené,“ vysvetlil.
Podľa odborníkov je dôležité, aby sa pri tvorbe rozpočtu na nasledujúci rok myslelo najmä na dofinancovanie celého zdravotníctva. A to vrátane platov zdravotníkov. Tak by sa situácia zlepšila.
