Radosť z víťazstiev a pokojnú atmosféru počas letných olympijských hier (OH) v Mníchove, ktoré odštartovali 26. augusta 1972, výrazným spôsobom narušila tragická udalosť.
Palestínski teroristi z extrémistickej organizácie Čierny september 5. septembra 1972 o 4.30 h ráno prepadli ubytovňu izraelskej výpravy v Mníchove, na mieste zabili dvoch športovcov – zápasníckeho trénera Mošeho Weinbergera a vzpierača Josefa Romana – a zadržali deväť rukojemníkov.
Od udalosti, ktorá do dejín vstúpila ako Mníchovský masaker, uplynulo v pondelok (5. 9.) 50 rokov.
V druhý týždeň trvania športového sviatku – XX. olympijských hier, preniklo osem členov palestínskej militantnej organizácie Čierny september do nedbalo stráženej olympijskej dediny. Po čine sa teroristi s rukojemníkmi snažili z vtedajšej Spolkovej republiky Nemecko ujsť.
Rukojemnícka dráma
Požadovali prepustenie 234 väčšinou palestínskych väzňov v Izraeli a dvoch väznených nemeckých teroristov Andreasa Baadera a Ulrike Meinhofovej z Frakcie Červenej armády (RAF) a domáhali sa bezpečného odletu do Egypta.
Nasledovalo úporné vyjednávanie za osobnej účasti vysokých nemeckých politikov a postupné predlžovanie ultimáta daného teroristami. Celá dráma vyvrcholila o desiatej hodine večer.
Autobus a následne vrtuľník odviezol teroristov spolu s rukojemníkmi na neďaleké letisko NATO Fürstenfeldbruck, kde im mali dať k dispozícii lietadlo.
Neprehľadná prestrelka potom vyústila do smrti všetkých deviatich zadržaných Izraelčanov (tých zastrelili Palestínčania), piatich teroristov a jedného policajta. Celý horor skončil až štvrť hodiny po polnoci, keď zdržali zvyšných troch teroristov.
Akcia sa stala terčom kritiky vtedajšej izraelskej premiérky Goldy Meirovej, ale aj nemeckých politikov a odborníkov. Stráženie olympijskej dediny bolo nedostatočné, teroristi napríklad v televízii sledovali, ako a kde sa policajti rozmiestňujú. Niekto kritizoval aj dosť naivný postup nemeckých politikov pri vyjednávaní.
Veľkú kritiku potom zožala akcia na letisku, kde nasadili nekoordinovaných a neskúsených ostreľovačov, ktorí ani nevedeli, koľko je únoscov. Ostreľovačov bolo tiež málo a mali zlé vybavenie.
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) sa zaoberal aj myšlienkou predčasne ich ukončiť. Napokon však ako gesto vzdoru proti terorizmu olympiáda pokračovala. S pokračovaním OH súhlasil aj Izraelský olympijský výbor, no izraelská výprava dejisko hier opustila.
Hlavní organizátori
„Išlo len o sebaobranu,“ cynicky neskôr vyhlásil Saláh Chaláf, známy ako Abú Ijád, ktorý stál v pozadí celej akcie. Organizátor podujatia Muhammad Úda, zvaný Abú Dáwud, opakovane povedal, že ničoho neľutuje a že sa za akciu nikdy neospravedlní. Podľa neho o tom vedel aj vtedajší palestínsky šéf Jásir Arafat.
Tohto teroristu potom krylo komunistické Československo, ktoré Abú Dáwud navštívil najmenej osemkrát, prvýkrát v roku 1977 a naposledy v roku 1982.
Mníchovská prokuratúra na neho vydala v júni 1999 zatykač po tom, čo sa vo svojej knihe Z Jeruzalema do Mníchova priznal k účasti na masakre. Sýria ho ale nevydala a Abú Dáwud zomrel v 73 rokoch v Damasku v júli 2010.
Troch preživších atentátnikov nemecká vláda prepustila už 29. októbra 1972. Stalo sa tak na žiadosť ďalšej ozbrojenej skupiny, ktorá uniesla toho dňa lietadlo na linke Bejrút-Istanbul-Frankfurt nad Mohanom.
Únoscovia aj traja prepustení teroristi z OH pristáli ešte v ten istý deň v líbyjskom Tripolise. Dvoch z nich, Muhammada Safadího a Adnana Ghášího, neskôr zabili pravdepodobne agenti izraelskej tajnej služby Mossad. Jediný preživší terorista Džamál Gháší svoje činy nikdy neoľutoval. V roku 1999 povedal, že je pyšný na to, čo v Mníchove urobil.
Odveta Izraela
Zaujímavú správu priniesol v roku 2012 nemecký týždenník Der Spiegel. Palestínskym teroristom mal v roku 1972 pomáhať nemecký neonacista, a to najmä zháňaním falošných dokumentov, údajne ale aj zbraní.
Der Spiegel tiež napísal, že Nemecko iniciovalo po masakre pre obavy z ďalšieho vyčíňania schôdzku s ľuďmi z Čierneho septembra, po ktorej „mníchovskú kapitolu uzavretli“. Nemecko potom v roku 1977 nežiadalo vydanie vo Francúzsku zadržaného Abú Dáwuda.
Šokovaný Izrael na masaker reagoval odvetou (operácia Boží hnev), ktorej cieľom bolo zlikvidovať organizátorov útoku. Akciu Mossadu schválila aj premiérka Meirová.
Podľa niekdajšieho šéfa izraelskej vojenskej špionáže Aharona Jariva Mossad zlikvidoval v priebehu niekoľkých mesiacov až 15 teroristov, akcia Mossadu sa ale nevyhla prešľapom.
V roku 1973 agenti Mossadu zavraždili v nórskom Lillehameri čašníka marockého pôvodu Ahmada Bušíkího v domnienke, že ide o člena Čierneho septembra Alího Hasana Salámího.
Samotného „šéfa“ prepadu Abú Ijáda spolu s „ministrom vnútra“ Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) Hadžílom Abdal Hamídom zavraždili v januári 1991 v Tunise.
Spomienky atlétov
Štyri dni pred tragickou udalosťou slovenská atlétka Eva Šuranová-Kucmanová ako členka československej výpravy získala bronz v skoku do diaľky. Atlétka si pri príležitosti 40. výročia od tragickej udalosti v roku 2012 zaspomínala, že medailovú radosť jej vždy zatienili bolestné spomienky.
Bola svedkom, ako po balkóne so samopalmi chodili teroristi, ktorí boli neďaleko od ženskej časti olympijskej dediny. Ani záverečný ceremoniál sa podľa nej neobišiel bez obáv. Medzi športovcov prenikali informácie o pripravovaných bombových útokoch.
S tragickými udalosťami poznačenej olympiády si strieborné medaily odniesli aj vtedajší československí hádzanári, z ktorých boli v tíme aj traja Slováci Peter Pospíšil, Andrej Lukošík a Vincent Lafko.
V roku 2012 sa pri príležitosti 40. výročia od krvavej olympijskej drámy konal spomienkový obrad aj v dejisku OH v Londýne. Krvavé udalosti sa stali aj námetom pre film amerického režiséra Stevena Spielberga Munich (Mníchov, 2005). Film nemapuje len samotný útok palestínskych teroristov, ale zameriava sa hlavne na udalosti, ktoré nasledovali po ňom.
Udalosti z Mníchova 1972 sa objavili aj v talianskom životopisnom filme La freccia del Sud (Šíp juhu, 2015), ktorý opisuje život a úspechy legendárneho talianskeho atléta Pietra Menneu, ktorý na mníchovských hrách získal bronz v behu na 200 m.
Odškodné pre príbuzných
V auguste 2022 dosiahlo Nemecko dohodu o odškodnení príbuzných Izraelčanov zabitých počas spomínaných olympijských hier v Mníchove vo výške 28 miliónov eur. Izraelský prezident Jicchak Herzog dohodu privítal a označil ju za „významný krok zo strany nemeckej vlády“.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier a Herzog v spoločnom vyhlásení „s radosťou a úľavou“ skonštatovali, že sa dosiahla dohoda o historickom objasnení udalostí.
Spolkový kancelár Olaf Scholz „sa veľmi teší z tejto dohody dosiahnutej s rodinami obetí“, povedal novinárom v Berlíne hovorca vlády Steffen Hebesteit. Dodal, že Nemecko „zdôrazňuje svoju zodpovednosť za chyby z roku 1972, a tiež za tie, čo nasledovali v ďalších desaťročiach“.
Nemecko prisľúbilo, že odtajní dokumenty viažuce sa k rukojemníckej dráme a nevydarenej záchrannej akcii. Rodiny obetí obviňujú nemecké orgány, že pre ochranu športovcov nespravili dosť a nie sú transparentné pri informovaní o bezpečnostných nedostatkoch.
Herzog a Steinmeier sa v pondelok v Mníchove tiež zúčastnia pietnej spomienky na obete masakru. Prítomný bude aj bavorský premiér Markus Söder.
