Richard I., prezývaný Richard Levie srdce, sa narodil 8. septembra 1157 v anglickom Oxforde. Vo štvrtok uplynie od jeho narodenia 865 rokov. Bol anglickým kráľom od roku 1189 až do svojej smrti 6. apríla 1199.
Vládol aj ako vojvoda Normandie, Akvitánie a Gaskonska. Bol tiež cyperským lordom, grófom Poitiers, Anjou, Maine a Nantes a v rôznych obdobiach bol vládcom Bretónska.
Podľa portálu Britannica sa vďaka svojmu rytierskemu správaniu a udatnosti na tretej križiackej výprave (1189 až 1192) stal populárnym kráľom svojej doby, ako aj hrdinom nespočetných romantických legiend. Jeho vojenské úspechy mu získali prezývku Levie srdce.
Bol tretím synom Henricha II. a Eleonóry Akvitánskej. Vo veku 11 rokov dostal ako dedičstvo po matke Akvitánske vojvodstvo. V roku 1172 ho v Poitiers korunovali za vojvodu.
Mal mimoriadne politické a vojenské schopnosti, preslávil sa svojou rytierskou zdatnosťou a rýchlo sa naučil ovládať nepokojnú šľachtu v Poitou a Gaskonsku.
Získal Normandiu (20. júla), anglický trón (30. septembra) a Anjou v roku 1189. Jeho otec si želal, aby Akvitániu prenechal svojmu najmladšiemu bratovi Jánovi. Richard sa však svojho vojvodstva nechcel vzdať.
Bol dôležitým kresťanským veliteľom počas tretej križiackej výpravy, viedol ju po odchode Filipa II. z Francúzska a dosiahol významné víťazstvá nad svojím moslimským náprotivkom Saladinom.
Armádu budoval z predaného majetku
Nemal žiadnu koncepciu plánovania budúcnosti anglickej monarchie a začal predávať majetok, aby nakúpil zbrane na križiacku výpravu, píše Britannica.
Siahol hlboko do pokladu svojho otca a predal niekoľko úradov. Vďaka tomu však vybudoval impozantnú flotilu a armádu a v roku 1190 sa vydal do Svätej zeme cez Sicíliu.
Anglický kráľ zistil, že Sicílčania sú nepriateľskí, tak zaútočil na mesto Messina. Kráľ Tankred Sicilský uväznil manželku predošlého kráľa, Johanu Anglickú (Richardovu sestru), a odoprel jej vlastniť veno. Prepustili ju až na základe zmluvy, ktorú podpísali Richard s Tankredom v Messine. Zmluvou zároveň Richard oficiálne uznal Tankreda za kráľa Sicílie.
Zmluva rozzúrila Nemcov, ktorí sa tiež zúčastňovali na tretej križiackej výprave, a podnietila Richardovho brata Jána k zrade a vzbure. Richard sa v júni 1191 pripojil k ostatným križiakom v Akkone, pričom cestou tam dobyl Cyprus.
Oženil sa s Berengariou Navarrskou
Počas pobytu v cyperskom meste Limassol sa oženil s Berengariou Navarrskou, prvorodenou dcérou navarrského kráľa Sancha VI. Svadba sa konala 12. mája 1191 v kaplnke svätého Juraja a zúčastnila sa na nej Richardova sestra Johana, ktorú si priviedol zo Sicílie.
Richard vzal svoju novú manželku nakrátko so sebou na križiacku výpravu, no vrátili sa oddelene. Svoju manželku už nikdy nevidel. Jeho manželstvo s Berengariou bolo bezdetné.
Akkon padol v júli 1191 a 7. septembra Richardovo skvelé víťazstvo pri Arsúfe prinieslo križiakom ovládnutie Joppy. Richard dvakrát doviedol svoje sily do vzdialenosti niekoľkých míľ od Jeruzalema. Opätovné dobytie mesta, ktoré bolo hlavným cieľom tretej križiackej výpravy, mu však uniklo.
Medzi francúzskym, nemeckým a anglickým kontingentom (presne určené množstvo povinných dodávok tovaru) došlo k prudkým hádkam. Richard urazil Leopolda V., rakúskeho vojvodu, strhnutím jeho zástavy a pohádal sa s Filipom II., ktorý sa po páde Akkonu vrátil do Francúzska.
Richardovým kandidátom na jeruzalemskú korunu bol jeho vazal Guy z Lusignanu, ktorého podporoval proti nemeckému kandidátovi Konrádovi z Montferratu. Britannica pripomína, že sa nespravodlivo povrávalo, že Richard sa spolčil na Konrádovu vraždu.
Po ročných neproduktívnych potýčkach Richard v septembri 1192 uzavrel so Saladinom prímerie na tri roky, ktoré križiakom umožnilo držať Akkon a úzky pobrežný pás a kresťanským pútnikom umožnilo voľný prístup na sväté miesta.
Uväznenie Richarda I.
Richard sa pre nepriateľstvo Francúzov plavil domov cez Jadran a búrka vyhnala jeho loď na breh neďaleko Benátok.
Pre nepriateľstvo vojvodu Leopolda sa zamaskoval, ale v decembri 1192 ho objavili vo Viedni a uväznili na vojvodovom hrade Dürnstein na Dunaji. Neskôr ho odovzdali Henrichovi VI., ktorý ho držal na rôznych cisárskych hradoch.
Pod hrozbou vydania Filipovi II. súhlasil Richard s tvrdými podmienkami, ktoré mu stanovil Henrich VI. A to kolosálne výkupné 150 000 mariek a odovzdanie kráľovstva cisárovi pod podmienkou, že ho dostane späť ako léno.
Vyzbieranie výkupného znamenalo jedno z najpozoruhodnejších fiškálnych opatrení 12. storočia a podáva nápadný dôkaz o prosperite Anglicka. Zaplatili veľmi vysokú časť výkupného a medzitým (vo februári 1194) Richarda prepustili.
Návrat do Anglicka
Okamžite sa vrátil do Anglicka a 17. apríla ho druhýkrát korunovali, pretože sa obával, že nezávislosť jeho kráľovskej moci bola ohrozená. Do mesiaca odišiel do Normandie a už sa nikdy nevrátil.
Posledných päť rokov strávil vo vojne proti Filipovi II. striedanej občasnými prímeriami. Kráľ zveril Anglicko do schopných rúk Huberta Waltera, justiciára a arcibiskupa z Canterbury.
Práve Richardova prudkosť ho priviedla k smrti vo veku 41 rokov. Vikomt z Limoges odmietol vydať zlatý poklad, ktorý objavil miestny roľník. Richard obliehal jeho hrad Châlus a v nešťastnej chvíli bol zranený.
Zomrel v roku 1199. Bol pochovaný v opátskom kostole vo Fontevrault, kde sú pochovaní aj Henrich II. a kráľovná Eleonóra, a dodnes sa tam zachovala jeho podobizeň.
