Energetický núdzový stav bude môcť vláda po novom vyhlásiť maximálne na 180 dní. Novela zákona, ktorú v utorok (27. 9.) prijal parlament, pozmeňujúcim návrhom určila aj podmienky jeho predĺženia.
Rovnako ako pri ústavnom núdzovom stave o tom bude musieť rozhodnúť parlament. Za tieto zmeny nezahlasovali poslanci SaS. Podľa nich sa energetický núdzový stav nemôže zamieňať s tým ústavným. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Lukáš Dzivý.
Počas posledných dvoch rokov Slovensko niekoľkokrát zažilo núdzový stav. V záujme ochrany zdravia sa obmedzili niektoré základné ľudské práva. Vláda to mohla nariadiť cez ústavný zákon o bezpečnosti štátu.
Pre vysoké ceny energií na svetových trhoch sa vláda rozhodla upraviť tzv. energetický núdzový stav. V prípade potreby tak môže elektrárne zaviazať, aby prioritne dodávali elektrinu slovenským domácnostiam a podnikom.
Člen ústavnoprávneho výboru Miloš Svrček (Sme rodina) upozorňuje, že sa tak bude diať cez bežný zákon o energetike a nie cez ústavný. „Sú to dve rozdielne veci. Presne ako v covidovej dobe, tak aj v energetickej kríze by sme mali mať presne stanovené lehoty platnosti núdzového stavu na vyhlásenie energetickej núdze,“ vysvetlil.
Vláda hovorí o spomínanom opatrení ako o pláne B. V zákone o energetike sa však doteraz presne neurčilo, na ako dlho sa môže energetický núdzový stav vyhlásiť. Koalícia sa nakoniec dohodla na 180 dňoch. Upravili to cez pozmeňujúci návrh podpredsedu strany Za ľudí Juraja Šeligu.
„Na základe požiadavky ministerstva hospodárstva a ministerstva financií sme išli na 180 dní, pretože predsa len to je iný typ zásahu. Energetický trh, respektíve naše firmy, by nevedeli reagovať až tak dynamicky,“ upresnil Šeliga.
Schvaľovanie parlamentom
Opätovné predĺženie bude musieť schváliť parlament. Návrh získal podporu aj u veľkej časti opozície. Predseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini tvrdí, že musí fungovať systém bŕzd a protiváh.
„Pandémia nám ukázala, že k vyhlasovaniu akýchkoľvek mimoriadnych alebo núdzových stavov je dôležite mať kontrolu aj zo strany parlamentu, aby vláda nemohla úplne autonómne konať,“ mieni Pellegrini.
Za pozmeňujúci návrh však nezahlasovali poslanci strany SaS. Odporučil im to vtedy ešte štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. Podľa neho bude o potrebe núdzového stavu rozhodovať trh a nie politici.
„To nie je tak, že 180 dní, a potom uvidíme. To je jednoducho nastavené v závislosti od všetkých okolitých krajín, od toho, kedy sa môžete opätovne pripojiť. Ak by napríklad niečo podobné nastalo aj v okolitých krajinách, tak vy zase nemôžete zrušiť núdzový stav u vás,“ priblížil Galek.
Novelu musí ešte podpísať prezidentka Zuzana Čaputová.
