Najnovšia vojenská šarvátka medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorá si vyžiadala okolo 300 obetí, pravdepodobne smeruje znovu k mierovému riešeniu. Experti tvrdia, že príčinou by mohla byť nepriamo aj vojna na Ukrajine a opadávajúce nadšenie z Ruska.
Na druhej strane analytici poukazujú aj na aktívnu úlohu Európskej únie v hľadaní riešenia. Tá okrem iného posiela na dva mesiace do Arménska na hranice s Azerbajdžanom 40 svojich pozorovateľov s cieľom podporiť mier. Zmieriť dvoch susedov majú dokonca prakticky až dva mierové procesy.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Miroslava Neira Cuellar Hospodárová.
Arménsko a Azerbajdžan sa pripravujú na podpis historickej „mierovej dohody“, v ktorej by kľúčovým bodom malo byť vzájomné uznanie územnej celistvosti. Čo by to znamenalo pre Arménov hovorí Slavomír Horák z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií Karlovej univerzity.
„Arménsko musí pristúpiť na jednu vec a to je delimitácia hraníc (vyznačenie hraníc),“ uviedol.
Znamenalo by to, že by de fakto spor o Náhorný karabach prehralo výmenou za nejaký druh záruk, ktorú by Azerbajdžan dal Arménom žijúcim v spornom regióne?
Ľudia v uliciach arménskych miest to, zdá sa, vnímajú ako prehru. Okrem vlády, armády a štátneho aparátu, ktorý považujú za skorumpovaný a neefektívny, z toho najnovšie obviňujú aj Rusko. Ide pritom o dlhodobého spojenca Arménska, na ktorého území má Rusko aj svoju vojenskú základňu, pripomenul Slavomír Horák.
Protiruské nálady
„Teraz sa v Arménsku aj prejavujú akési nálady špecificky proti Rusku, ktoré sú podmienené jednak tým, že Rusko sa zdráha pomôcť Arménsku tak, ako by si Arméni predstavovali a druhá vec je, že arménske mestá, najmä Jerevan, sú plné utečencov, ktorí prichádzajú z Ruska,“ vysvetlil.
Podľa ruských komentátorov sa vo vojne na Ukrajine Rusko v očiach Arménov navyše ukázalo ako vojensky slabé.
Horák si tiež všimol, že predstavitelia Arménska a Azerjbajdžanu sa v poslednom čase stretávajú viac v krajinách Európskej únie ako v Moskve a kým doteraz sa obe strany konfliktu snažili skôr dohodnúť na dodržiavaní mierových dohôd z roku 2020, ktoré sprostredkovalo práve Rusko, teraz EÚ ponúka celkom nový komplexný prístup k sporným bodom.
A to vrátane cestných koridorov či definície arménskeho vojska. Expert preto poukazuje na akoby dva paralelné mierové procesy.
„Jeden je Európsky a druhý je ruský. Rusi doteraz sú v defenzíve, reagujú síce na podnety, ktoré prichádzajú zo strany Európskej únie, ale sú viac vo vleku udalostí,“ povedal.
Na Kaukaze je však podľa neho jedna vec podpísanie mierových dohôd a druhá je ich implementácia a dodržiavanie.
