Elizabeth Cady Stantonová, rodená Elizabeth Cady, bola feministka a americká vodkyňa hnutia za práva žien, ktorá v roku 1848 sformulovala prvý manifest žiadajúci volebné právo žien v Spojených štátoch. Narodila 12. novembra 1815 v Johnstowne v New Yorku, USA. Od jej úmrtia uplynulo v stredu (26. 10.) 120 rokov.
Portál Britannica uviedol, že vynikajúce vzdelanie získala doma, na Johnstownskej akadémii a v Troy Female Seminary Emmy Willardovej, ktorý absolvovala v roku 1832.
Počas štúdia práva v kancelárii svojho otca Daniela Cadyho, člena Snemovne reprezentantov USA a neskôr sudcu najvyššieho súdu v New Yorku, sa dozvedela o diskriminačných zákonoch, v ktorých žili ženy. Rozhodla sa pre svoje pohlavie vybojovať rovnosť.
V roku 1840 sa vydala za Henryho Brewstera Stantona, právnika a abolicionistu, pričom trvala na tom, aby zo svadobného obradu vypadlo slovo „poslúchať“. Neskôr v tom istom roku sa zúčastnili na Svetovej protiotrockej konvencii v Londýne.
Podľa portálu Britannica ju pobúrilo odmietnutie oficiálneho uznania niekoľkých delegátok, najmä Lucretie Coffinovej Mottovej, pre ich pohlavie. Stala sa častou rečníčkou na tému práv žien. Šírila petície, ktoré pomohli v roku 1848 dosiahnuť schválenie zákona, ktorý priznáva vydatým ženám vlastnícke práva v zákonodarnom orgáne štátu New York.
Deklarácia citov
V roku 1848 spolu s Mottovou vydali výzvu na zvolanie zhromaždenia za práva žien. To sa malo konať 19. a 20. júla v Seneca Falls v štáte New York (kde Stantonová žila) a v nasledujúcich dňoch v Rochesteri v štáte New York.
Na tomto stretnutí Stantonová predstavila svoju Deklaráciu citov podľa vzoru Deklarácie nezávislosti, v ktorej podrobne opísala podradné postavenie žien a ktorá výzvou na rozsiahle reformy fakticky odštartovala americké hnutie za práva žien.
Predložila aj rezolúciu vyzývajúcu na volebné právo žien, ktorá bola po rozsiahlej diskusii prijatá.
Spolupráca s Anthonyovou
Od roku 1851 úzko spolupracovala so Susan Brownellovou Anthonyovou. Spoločne boli aktívne ešte 50 rokov po prvej konvencii. Plánovali kampane, vystupovali pred zákonodarnými orgánmi a rečnili na zhromaždeniach, v lýceách a na uliciach.
Stantonovú, lepšiu rečníčku a spisovateľku, dokonale dopĺňala Anthonyová, organizátorka a taktička, uviedla Britannica. Napísala nielen svoje, ale aj mnohé Anthonyovej prejavy a nespočetné množstvo listov a pamfletov. Ako aj článkov a esejí do mnohých periodík vrátane Lily Amelie Bloomerovej, Uny Pauliny Wrightovej Davisovej a New York Tribune Horacea Greeleyho.
V roku 1854 dostala Stantonová bezprecedentné pozvanie, aby vystúpila pred newyorským zákonodarným zborom. Jej prejav vyústil do novej legislatívy v roku 1860, ktorá priznávala vydatým ženám právo na mzdu a rovnaké opatrovníctvo ich detí.
Počas svojho predsedníctva v krátko pôsobiacej Woman’s State Temperance Society, ktorú založila spolu s Anthonyovou, v rokoch 1852 až 1853 pohoršila mnohých svojich najhorlivejších stúpencov. A to návrhom, aby sa opilstvo stalo dostatočným dôvodom na rozvod. Liberalizácia rozvodových zákonov bola podľa portálu Britannica aj naďalej jedným z jej hlavných problémov.
Abolicionizmus
Počas občianskej vojny sa Stantonová opäť zasadzovala za abolicionizmus. V roku 1863 spolu s Anthonyovou zorganizovala Women’s National Loyal League. Tá zozbierala viac ako 300 000 podpisov pod petície vyzývajúce na okamžitú emancipáciu.
Hnutie za rozšírenie volebného práva na Afroameričanov po vojne však v nej vyvolalo zatrpknutosť a rozhorčenie. Opätovne tiež zdôraznilo zbavenie žien volebného práva a viedlo ju a jej kolegyne k zdvojnásobeniu úsilia o volebné právo žien.
Stantonová a Anthonyová absolvovali niekoľko vyčerpávajúcich rečníckych a organizačných ciest v prospech volebného práva žien. V roku 1868 sa Stantonová stala redaktorkou (spolu s Parkerom Pillsburym) novozaloženého týždenníka The Revolution, novín venovaných právam žien. Pokračovala v písaní dôrazných úvodníkov až do zániku novín v roku 1870.
V roku 1869 pomohla zorganizovať Národné združenie pre volebné právo žien (National Woman Suffrage Association) a bola vymenovaná za jej predsedníčku. Túto funkciu zastávala až do roku 1890, keď sa organizácia zlúčila s konkurenčnou American Woman Suffrage Association, pripomenula Britannica.
Potom bola zvolená za predsedníčku novej National American Woman Suffrage Association a túto funkciu zastávala do roku 1892.
Stantonová naďalej neúnavne písala a prednášala. Bola hlavnou autorkou Deklarácie práv žien, ktorú predstavila na Centennial Exposition vo Filadelfii v roku 1876.
Volebné právo žien
V roku 1878 vypracovala návrh federálneho dodatku o volebnom práve. Ten následne predložili v každom Kongrese USA až do roku 1920. Vtedy bolo ženám priznané volebné právo devätnástym dodatkom k Ústave USA.
Spolu s Anthonyovou a Matildou Joslynovou Gageovou zostavila prvé tri zväzky šesťzväzkovej Histórie volebného práva žien (History of Woman Suffrage). Vydala tiež knihu Ženská biblia (The Woman’s Bible, 2 zväzky, 1895 – 1998), a autobiografiu Eighty Years and More (1898).
V knihe The Elizabeth Cady Stanton-Susan B. Anthony Reader (1992), ktorú editovala Ellen Carol DuBoisová, sú zhromaždené eseje a listy na rôzne témy.
Ďalšie dokumenty sú k dispozícii v publikácii The Selected Papers of Elizabeth Cady Stanton and Susan B. Anthony (1997), ktorú vydala Ann Dexter Gordonová.
Stantonová zomrela 26. októbra 1902 v New Yorku.
