Nemecká vláda aj napriek výhradám odobrila predaj štvrtiny dôležitého prístavu v Hamburgu čínskej štátnej firme. Európska únia v reakcii opäť vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje vzťahy s Pekingom.
Ázijská veľmoc na starom kontinente úspešne skupuje kritickú infraštruktúru, ktorú by v konečnom dôsledku mohla využiť aj na vojenské účely.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik.
Bruselskí poradcovia minulý týždeň odporučili lídrom členských štátov Európskej únie, aby sa ponaučení rozkolom s Ruskom začali vážne zaoberať vzťahmi s čoraz autoritárskejšou Čínou. Odporúčanie dostalo aj Nemecko.
Vláda kancelára Olafa Scholza aj napriek tomu umožnila Pekingu čiastočne vlastniť jeden z terminálov v kľúčovom prístave v Hamburgu.
Berlín sa bráni, že ide len o štvrtinový podiel, ktorý Číne nedovoľuje o ničom rozhodovať, predaj teda nemá strategický význam.
O terminál prejavil záujem lodiarsky gigant COSCO, ktorého kontajnery prechádzajú v hojnom počte aj Slovenskom. Štvrtá najväčšia spoločnosť svojho druhu na svete napojená priamo na Peking má vlastnícke práva v asi desiatke európskych prístavov. A to od Valencie cez Antwerpy po Rotterdam.
Zálusk aj na kritickú infraštruktúru
Analytici upozorňujú, že prístavy sú len kvapkou v mori. V rámci takzvanej Novej hodvábnej cesty si Čína robí zálusk aj na železničné prekladiská či letiská. Ale tiež na kritickú infraštruktúru iného charakteru, napríklad elektrárne.
Podľa Filipa Šeboka z českej Asociácie pre medzinárodné otázky je motivácia krajiny v prvom rade ekonomická. S ňou však prichádzajú aj bezpečnostné riziká.
„Keď sa bavíme o čínskych štátnych firmách, čínsky štát hrá dôležitú rolu v ich rozhodovaní. Sú tu určité riziká, ktoré sú spojené aj s možným využitím na tlak proti krajinám, v ktorých túto infraštruktúru Čína vlastní alebo tam je možnosť, že budú mať prístup k citlivým dátam,“ uviedol.
