Nobelovu cenu za literatúru tento rok získala francúzska spisovateľka Annie Ernauxová. V Štokholme to vo štvrtok (6. 10.) oznámila Švédska akadémia.
Osemdesiatročná autorka podľa akademikov dostala ocenenie za to, s akou precíznosťou a odvahou vo svojich literárnych textoch skúma ľudskú pamäť. Tá je ústrednou témou jedného z jej najznámejších diel, memoárov Roky (2008).
Vo svojom zdôvodnení akadémia uviedla, že Ernauxová si cenu vyslúžila „svojou odvahu a klinickou prenikavosťou, s ktorou odkrýva korene, odcudzenosť a kolektívne obmedzenie osobnej pamäti“. Podľa nej spisovateľka „dôsledne a z rôznych uhlov skúma život poznačený nerovnosťami, ktoré sa týkajú pohlavia, jazyka a triedy“.
Predseda Nobelovho výboru pre literatúru Anders Olsson ocenil Ernauxovú ako autorku nekompromisných textov písaných veľmi jednoduchým jazykom. Pripomenul tiež, že spisovateľka sa nevníma ako autorka beletrie a opisuje sa ako „etnologička seba samej“.
Autobiografie
Ernauxová je známa predovšetkým svojimi autobiografickými knihami, vydala ich celkovo dve desiatky. Svetovú slávu jej získala kniha pamätí Roky, za ktorú dostala niekoľko literárnych cien. V roku 2019 prenikla v anglickom preklade aj medzi finalistov Medzinárodnej Bookerovej ceny.
Jej román L’Événement (Udalosť, 2000) sa stal predlohou pre rovnomenný film, za ktorý režisérka Audrey Diwanová vlani získala Zlatého leva na filmovom festivale v Benátkach.
„S Annie Ernauxovou sme sa zatiaľ nedokázali telefonicky spojiť. Sme si ale istí, že túto správu dostane,“ zažartoval pri oznámení mena tohtoročnej laureátky sekretár Švédskej akadémie Mads Malm. Spisovateľka neskôr švédskej televízii povedala, že sa udelením ceny cíti poctená, pričom vníma aj veľkú zodpovednosť.
Ernauxová sa narodila v roku 1940 v mestečku Lillebonne v Normandii. Po univerzitných štúdiách pracovala ako učiteľka. Prvý román vydala v roku 1974 a vo svete literatúry definitívne prerazila o desať rokov neskôr, kedy za novelu Miesto, popisujúce jej vzťah s otcom, získala Renaudotovu cenu.
