Nedisponoval žiadnym majetkom, nedosiahol vyššie vzdelanie ani univerzitné diplomy a okrem rodnej holandčiny neovládal nijaké cudzie jazyky.
Napriek tomu sa mu podarilo svojou zručnosťou, usilovnosťou, nekonečnou zvedavosťou a otvorenou mysľou bez vedeckých dogiem urobiť niektoré z najdôležitejších objavov v histórii biológie. Patrí medzi ne prvý popis a objav baktérií, ale aj objav červenej krvinky.
V pondelok (24. 10) uplynulo 390 rokov od narodenia holandského otca mikrobiológie – prírodovedca Antonie Philipsa van Leeuwenhoeka.
„Jeho objav baktérií možno porovnať, čo sa týka významu, s pozorovaním objektov slnečnej sústavy pomocou prvých ďalekohľadov, ktoré napríklad používal Galileo Galilei, pričom prvý sa zameral na mikrosvet a druhý na vesmír,“ povedal vedúci Oddelenia mikrobiálnej genetiky z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Imrich Barák.
„Pred objavením baktérií pomocou van Leeuwenhoekovho mikroskopu nebolo možné vysvetliť, čo spôsobujú a ako sa prenášajú rôzne choroby, ako napríklad bubonický mor prenášaný baktériou Yersinia pestis. Táto baktéria len v stredoveku spôsobila vymretie celých dedín a miest. Zabila približne tretinu celej európskej populácie,“ pokračoval.
Ako ďalej Barák zdôraznil, bez možnosti uvidieť pôvodcu sa choroba pripisovala rôznym a väčšinou nezmyselným dôvodom. Bez objavu van Leeuwenhoeka by ľudia nedokázali vidieť mikrosvet všade okolo nich.
Venoval sa aj komunálnej politike
Antonie Philips van Leeuwenhoek sa narodil 24. októbra 1632 v holandskom meste Delft. Jeho otec bol košikár a matka vyrastala v rodine pivárov. V mladosti pracoval ako súkenník, zememerač, ochutnávač vína, nižší mestský úradník a aj ako správca pozostalosti zosnulého maliara Jana Vermeera. V roku 1654 založil vlastný obchod a postupne sa stal uznávaným v komunálnej politike.
Vo vede bol prevažne samouk, pričom ho zaujímala výroba šošoviek. Okolo roku 1668 sa naučil brúsiť šošovky, vyrobil si jednoduché mikroskopy a začal s nimi pozorovať a opisovať mikroorganizmy. Pôvodne ich označoval ako animalcules z latinského slova animalculum, čo v preklade znamená drobné zvieratko.
Van Leeuwenhoek objavil baktérie, voľne žijúce a parazitické mikroskopické protisty (jednobunkové organizmy), spermie, krvinky, mikroskopické háďatká a vírniky a ďalšie. Jeho výskumy otvorili vedcom celý svet mikroskopického života.
Jeho objavy kreslil ilustrátor
Keďže nevedel dobre kresliť, najal si ilustrátora, aby pripravil kresby objavov, ktoré v mikroskope videl a van Leeuwenhoek potom doplnil ich písomné popisy.
V roku 1673 začal písať listy novovytvorenej Kráľovskej spoločnosti v Londýne, v ktorých opisoval to, čo pod mikroskopom videl. Jeho prvý list obsahoval niekoľko pozorovaní o bodnutí včiel. S touto spoločnosťou si dopisoval ďalších päťdesiat rokov.
Jeho listy napísané v holandčine prekladali do angličtiny alebo latinčiny. Kráľovská spoločnosť ich následne zverejnila, čím sa výsledky jeho výskumov dostali do povedomia vedeckej komunity.
Prírodovedec pritom nikdy nenapísal žiadnu knihu a výsledky jeho výskumov zachytila len spomínaná korešpondencia.
V roku 1680 ho zvolili za riadneho člena Kráľovskej spoločnosti, čím sa pripojil k Robertovi Hookovi, Henrymu Oldenburgovi, Robertovi Boyleovi, Christopherovi Wrenovi a ďalším vedeckým osobnostiam svojej doby.
Stalo sa tak, aj keď sa nikdy nezúčastnil na žiadnom stretnutí. Ochotne sa delil o poznatky svojich rôznorodých výskumov. Tak napríklad v roku 1698 predviedol ruskému cárovi Petrovi Veľkému cirkuláciu v kapilárach úhora.
Van Leeuwenhoek pokračoval v bádaniach až do posledných dní svojho života. Zomrel 26. augusta 1723 v rodnom Delfte.
