Spisovateľka a dramatička Božena Slančíková-Timrava bola poprednou predstaviteľkou kritického realizmu v slovenskej literatúre. V nedeľu (2. 10.) uplynie 155 rokov od jej narodenia.
Už svojou prvou novelou Skúsenosť vyvolala autorka rozruch v národne orientovaných spoločenských kruhoch. Svoj kritický a realistický opis slovenskej reality predstavila aj vo svojich najznámejších dielach Ťapákovci, Skon Paľa Ročku či Hrdinovia.
Božena Slančíková sa narodila 2. októbra 1867 v malej obci Polichno v mnohopočetnej rodine evanjelického farára. Prišla na svet spolu so svojím bratom – dvojčaťom Bohuslavom.
Základné vzdelanie získala od svojho otca, neskôr absolvovala štvrtú triedu meštianskej školy v Banskej Bystrici. Skromné vzdelanie si dopĺňala čítaním kníh. O literatúru totiž mali u Slančíkovcov veľký záujem.
Rodina si dokonca pre vlastné potešenie vydávala časopis Ratolesť, do ktorého prispievala aj budúca spisovateľka.
Pseudonym Timrava
Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky, pri ktorej sedávala a písala. Svoj život strávila v dvoch dedinách, v rodnom Polichne a v Ábelovej, kde v rokoch 1919–1929 pracovala ako učiteľka v materskej škole.
Odmietala sa vydať a ani neskôr toto rozhodnutie neoľutovala. Živila sa sama, avšak ako slobodná žena mala celý život existenčné problémy, lebo honoráre za tvorbu boli len symbolické.
„Keby som sa vydala, nebola by som sa stala spisovateľkou.“
Božena slančíková-timrava
Po skončení druhej svetovej vojny odišla v roku 1945 ku svojej neteri do Lučenca, kde prežila posledné roky svojho života.
Vrcholná predstaviteľka druhej fázy slovenského realizmu písala črty, poviedky a novely z dedinského a spoločenského života.
Inšpirovala sa aj vlastnými skúsenosťami
Vo svojich dielach zachytila Timrava atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy i chudobný myšlienkový svet. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života.
Podávala dokonalý opis postáv aj ich vnútorného života. Svojich literárnych hrdinov nenechala len trpne prijímať údery osudu, ale viedla ich k tomu, aby sa proti životu, ktorý ich utláčal, búrili.
So sarkazmom zobrazila pomery v národne orientovanej slovenskej spoločnosti a kriticky opísala jej malomeštiacke neduhy.
Svoju tvorbu začala veršovými pokusmi. V súbore umelecky nenáročných básní stvárnila najmä vlastné vnútorné citové krízy, ktoré práve prežívala. Už v týchto básňach ľúbostnej lyriky sa objavuje motív sklamania, dezilúzie, vytriezvenia, spojený s ironickým pohľadom, sebairóniou.
Spočiatku Timrava zobrazovala život panskej spoločnosti izolovane od dedinského ľudu, neskôr sa sedliacky a panský svet stretávajú.
Z pera Boženy Slančíkovej-Timravy vzišli okrem iných prozaické diela Ondrej Karman (1896), Nemilí (1896-1900), Pomocník (1896-1900), Pozde (1896-1900), Tak je darmo (1896-1900), Ťažké položenie (1896-1900), Veľké šťastie (1906), Ťapákovci (1914), Hrdinovia (1918) či Skon Paľa Ročku (1921). V roku 1893 vyšla v Slovenských novinách spisovateľkina autobiografická próza Za koho ísť?.
Slovenská prozaička zomrela 27. novembra 1951 v Lučenci vo veku 84 rokov. Jej tvorbu ocenili v roku 1937 štátnou cenou za novelu Dve doby a v roku 1947 jej udelili titul národná umelkyňa.
