Zlepšiť prípravu rozpočtu a obmedziť schopnosť vlády míňať peniaze. Pomôcť k tomu mali takzvané výdavkové stropy. Hoci parlament ich zavedenie schválil, ministerstvo financií ich do rozpočtu nezapracovalo. Práve stropy boli jednou z reforiem, vďaka ktorej dostalo Slovensko stovky miliónov z plánu obnovy.
Ak by výdavkové stropy boli zavedené, musela by vláda už dnes hľadať spôsoby, ako znížiť deficit. Stropy tiež zavádzajú trest v prípade, že ich vláda poruší. Ministerstvo financií a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa nedohodli na tom, kedy sa sankcia bude uplatňovať.
„Toto je zásadný problém toho návrhu rozpočtu. Vláda by vlastne musela nájsť v tomto rozpočte ešte zhruba 800 alebo 900 miliónov eur na každoročných šetriacich opatreniach,“ hovorí analytik VÚB banky Michal Lehuta.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth hovorí, že ak v minulom roku došlo prekročenie aby ta náprava prišla v tom nasledujúcom. Ministerstvo financií podľa jeho slov hovorí, aby náprava prišla o dva roky, oneskorene.
„Túto otázku vôbec z pohľadu ministerstva financií nepovažujeme za hlavný spor. Vidíme ho úplne niekde inde, ale naozaj nevidím dôvod aby sme si teraz odkazovali s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť cez médiá,“ vyjadril sa minister financií Igor Matovič (OĽANO).
Rezort financií v stanovisku vysvetľuje, že rozpočet sa riadi usmernením Európskej komisie, ktorá na budúci rok ešte nevyžaduje škrtanie výdavkov.
„Je pravda, že európske pravidlá na rok 2023 ešte konsolidáciu verejných financií nevyžadujú, a teda zapnú sa až v tých spomínaných rokoch 2024, 2025, no však ide o vlastne o volebný rok,“ hovorí Lehuta.
V návrhu rozpočtu sa uvádza, že v rokoch 2024 a 2025 plánuje vláda ušetriť zhruba 2 miliardy eur. Ako konkrétne to chce dosiahnuť nie je z návrhu zrejmé.
