V stredu 23. októbra 2002 o 21.05 h miestneho času vniklo asi 40 ozbrojených Čečencov do moskovského divadla Dubrovka, kde práve hrali muzikál Nord-Ost.
Únoscovia zajali 850 účinkujúcich a divákov ako rukojemníkov. Ich požiadavky boli jasné – ukončenie druhej vojny v Čečensku, ktorá začala v roku 1999, stiahnutie ruských jednotiek z tejto odbojnej republiky a prepustenie čečenských zajatcov.
Komando dalo ruskej vláde na splnenie svojich požiadaviek sedem dní. Únoscovia v prvý deň prepustili vyše 200 ľudí – moslimov, Gruzíncov, deti a tehotné ženy.
Nasledujúci deň zástupcovia Červeného kríža a niekoľko osobností, ktoré si povstalci vybrali, začali rokovania. Napätého rokovania sa zúčastnili okrem iných aj spevák a poslanec Josif Kobzon, opoziční politici Boris Nemcov, ktorého zavraždili v roku 2015, Irina Chakamadová, Grigorij Javlinskij a tiež Anna Politkovská, novinárka známa svojimi kritickými reportážami z Čečenska, ktorú v roku 2006 zavraždili. Popoludní zastrelili jednu ženu, ktorá sa pokúsila utiecť. Niekoľkým rukojemníkom sa však podarilo uniknúť.
Vodu a jedlo dostali až na tretí deň
Na tretí deň rukojemníckej drámy šéf Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Nikolaj Patrušev oznámil, že v prípade prepustenia všetkých rukojemníkov ušetria životy teroristov. Tí ale pohrozili popravami, ak vláda nesplní ich požiadavky. Pokračovalo vyjednávanie a rukojemníci dostali prvýkrát vodu, potraviny a hygienické potreby.
Po 56 hodinách od útoku podnikli 26. októbra o pol šiestej ráno miestneho času jednotky ministerstva vnútra a špeciálne jednotky akciu na záchranu rukojemníkov. Do divadla vpustili v tom čase neznámy nervový plyn, ktorý mal uspať všetkých – zajatcov aj teroristov.
Výsledkom bolo síce zabitie všetkých teroristov, ale tiež smrť 130 zadržiavaných návštevníkov muzikálu i zamestnancov divadla vrátane hercov. Päť z rukojemníkov usmrtili strelnou zbraňou.
Medzi mŕtvymi návštevníkmi muzikálu a hercami bolo deväť cudzincov. Až štyri dni po operácii vtedajší minister zdravotníctva Jurij Ševčenko oficiálne oznámil, že pri akcii použili prostriedok na báze fentanylu.
Podľa obhajcov pozostalých zapríčinil neznámy pôvod použitej látky úmrtie toľkých ľudí, pretože lekári neboli schopní podávať protilátky.
Na strane teroristov, ktorých viedol čečenský poľný veliteľ Movsar Barajev, bola bilancia 40 mŕtvych, medzi ktorými bolo aj niekoľko žien. Verejnosť vtedy prvýkrát šokovali „čierne vdovy“, oddiel samovražedných atentátničiek, ktorých manželia alebo príbuzní zahynuli v bojoch proti ruským jednotkám.
Vyšetrovanie išlo do stratena
Oficiálne vyšetrovanie útoku išlo do stratena, pretože podľa odtajnených dokumentov vyšetrovatelia odmietli trestnú zodpovednosť za smrť ľudí ako u teroristov, tak aj u príslušníkov bezpečnostných zložiek a lekárov.
Na osem rokov odsúdili iba Zaurbeka Talchigova za napomáhanie pri únosoch rukojemníkov a terorizmus. Údajne volal vodcovi teroristov Barajevovi na mobilný telefón. Vraj mu oznamoval, kde majú ruské bezpečnostné služby v blízkosti divadla obrnenú techniku a vojakov.
V marci 2017 odsúdili na 19 rokov väzenia Čečenca Chasana Zakajeva, ktorého zadržali v decembri 2014. Zakajev podľa vyšetrovateľov útok pomáhal plánovať a tiež zaobstaral zbrane a výbušniny.
Čečenec sprvu všetku vinu popieral, neskôr sa čiastočne priznal s tým, že mu zaplatili 400 dolárov za prepravu zbraní a munície, o ktorých si myslel, že sú určené na predaj na čiernom trhu.
Pozostalí po obetiach podali niekoľko neúspešných žalôb a žiadostí o odškodnenie. Zákrok dodnes vyvoláva otázky, predovšetkým pre použitie plynu, ktorý mal ochromiť útočníkov, ale zrejme zavinil aj smrť väčšiny obetí.
Vinou plynu dodnes trpia preživší rukojemníci mnohými problémami. Stále sa tiež nevie, kto velil oslobodzovacej operácii, aký plyn použili, kto to nariadil, ani ako poskytli prvú pomoc raneným.
Politkovská napríklad v roku 2003 povedala, že išlo o „riadený teroristický útok“, o ktorého príprave vedeli ruské špeciálne služby aj vedenie krajiny.
Divadlo znova otvorili
S odškodnením čiastočne vypomohla len moskovská radnica. Členovia výboru Nord-Ost, ktorý spojil príbuzných obetí, tiež zverejnili výsledky vlastného vyšetrovania, podľa ktorého zomrelo až 200 rukojemníkov. Divadlo znovu otvorili po rozsiahlej rekonštrukcii v januári 2003.
K zodpovednosti za útok sa po týždni prihlásil čečenský poľný veliteľ Šamil Basajev, ktorého zabili v roku 2006. Celkovo sa na akcii podieľali tri teroristické skupiny.
Vodca teroristov Barajev bol jedným z novej generácie čečenských poľných veliteľov a okrem nezávislosti Čečenska sa tiež údajne pomstil za smrť svojho strýka Arbiho Barajeva, ktorého zabila ruská armáda v júni 2001.
Počas druhej vojny v Čečensku sa povstalci ešte viac zradikalizovali a začali podnikať útoky aj v susedných oblastiach a v centrálnom Rusku. Najväčší masaker sa udial 1. septembra 2004, keď asi 30 pročečenských ozbrojencov vniklo do školy v meste Beslan v Severnom Osetsku a zadržalo 1 120 ľudí.
Zásah ruských ozbrojených síl si vyžiadal 333 obetí z radov rukojemníkov (186 boli deti). Zomrelo 31 teroristov a 12 príslušníkov špeciálnych síl.
