Na hlavný obsah

Si Ťin-pching ostane lídrom čínskych komunistov aj v treťom funkčnom období

Z vedenia zrejme vypadne súčasný premiér.

Si Ťin-pching ostane lídrom čínskych komunistov aj v treťom funkčnom období
Čínsky prezident a líder Komunistickej strany Si Ťin-pching. Foto: TASR/AP

V Pekingu sa v sobotu (22. 10.) skončil 20. zjazd komunistickej strany Číny. Bezprecedentné tretie päťročné funkčné obdobie na čele strany si vďaka dodatku k straníckej ústave zabezpečil súčasný prezident Si Ťin-pching.

Zjazd, na ktorom rokovalo okolo 2 300 účastníkov, trval od minulej nedele (16. 10.) a zmeny v straníckom vedení by mali zverejniť až túto nedeľu (23. 10.). Podľa agentúr však z tohto vedenia vypadne premiér Li Kche-čchiang.

Pozornosť vyvolal tiež nezvyčajný incident, keď zo sály vyviedli bývalého prezidenta Chu Ťin-tchaoa. Taiwan reagoval na zaradenie zmienky o odpore Pekingu k nezávislosti Taiwanu v záverečnej rezolúcii.

Strana si v sobotu zvolila nový ústredný výbor, ktorý má 205 členov. Na zverejnenom zozname nového výboru však chýba doterajší čínsky premiér a zástanca ekonomických reforiem Li Kche-čchiang. To podľa agentúry AP znamená, že už nemôže ďalej slúžiť v stálom výbore politbyra.

Práve medzi členmi tohto sedemčlenného najužšieho vedenia komunistickej strany sa má vytipovať aj budúci premiér, ktorý toho súčasného vystrieda na marcovom zasadnutí čínskeho parlamentu.

Okrem Li Kche-čchianga chýbajú na zozname členov nového ústredného výboru aj ďalší traja členovia súčasného stáleho výboru. Členmi toho nového sa tak už nestanú ani Li Čan-šu, Wang Jang a Chan Čeng, pretože už majú rovnako ako doterajší premiér vyše 67 rokov, čo je veková hranica, ktorá podľa pravidiel znemožňuje znovuzvolenie.

Na novom zozname členov ústredného výboru okrem nich však chýbajú aj guvernér čínskej centrálnej banky a predseda bankového a poisťovacieho dozorného úradu.

Incident s bývalým prezidentom

Na záverečnom zasadnutí tesne pred sobotňajším hlasovaním o zmenách v ústave došlo k nečakanému incidentu. Podľa záznamov z kamier strážcovia poriadku v sále vyviedli z pódia z čestného miesta vedľa Si Ťin-pchinga bývalého čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaoa, ktorý sa im spočiatku bránil. Si sa zákroku rozpačito prizeral.

Chu sa nepovažuje za priaznivca súčasného lídra strany. Bývalý prezident predstavuje starý „kolektívny“ model vedenia so zástupcami rôznych frakcií a s vekovými a funkčnými limitmi, ktorý chce 69-ročný Si Ťin-pching svojím tretím funkčným obdobím zvrátiť.

Nútené odvedenie krehko pôsobiaceho Chu Ťin-tchaoa zo sály vyvolalo ohlas na sociálnych sieťach aj v západných médiách. Ako hlavnej udalosti záveru zjazdu si incident všímajú deník Financial Times či stanica BBC, ktorá pripomína, že situáciu nikto oficiálne nevysvetlil. O veľmi nezvyčajnom incidente nereferovali čínske štátne médiá, poznamenala agentúra AFP.

Si Ťin-pching stojí na čele Komunistickej strany Číny od novembra 2012 a prezidentom je od marca 2013. Podľa odborníkov sa postupne stal najmocnejším vodcom, akého Čína v posledných desaťročiach mala. Čínsky parlament na svojom zasadnutí v marci 2023 Si Ťin-pchinga podľa predpokladov zvolí ako prezidenta aj na ďalších päť rokov.

Teoreticky môže Si vládnuť neobmedzene dlho, pretože v roku 2018 parlament vyškrtol z ústavy klauzulu obmedzujúcu výkon funkcie prezidenta na dva po sebe nasledujúce mandáty, teda na desať rokov.

Postoj k Taiwanu

Komunistická strana Číny sa v sobotu tiež rozhodla prvýkrát zahrnúť do svojej charty zmienku o odpore Pekingu k nezávislosti Taiwanu. Kongres „súhlasí s tým, aby sa do straníckej charty zaradilo vyhlásenie o rozhodnej opozícii a odstrašovaní separatistov usilujúcich sa o nezávislosť Taiwanu,“ píše sa podľa agentúry AFP v rezolúcii.

Na túto zmienku o ostrovnom štáte blízko čínskej pevniny reagovala podľa agentúry Kjódó taiwanská Rada pre záležitosti pevninskej Číny (MAC). „Nepoľavíme v našom odhodlaní brániť našu suverenitu, demokraciu a slobodu,“ uviedla rada.

Naliehala na Čínu, aby vzájomné spory medzi oboma krajinami vyriešila mierovou cestou a pragmaticky. Peking by podľa nej mal „opustiť starú mentalitu agresie a konfrontácie“.

Peking považuje Taiwan za vzbúreneckú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia. Podľa oficiálnej politiky jednej Číny na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan pritom od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a vyše tri desaťročia aj demokratické zriadenie, zatiaľ čo v pevninskej Číne trvá režim jednej strany.

Čína ostrovu hrozí ozbrojeným zásahom v prípade vyhlásenia nezávislosti. Prípadná obrana pred čínskou inváziou by bola podľa analytikov pre Taiwan náročnou operáciou s neistým výsledkom.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet