Mladý pár, ktorý na začiatku pandémie skončil na štyri týždne v karanténe napriek negatívnym testom, nemusí zaplatiť náklady na stravu. Štát od každého z nich vymáhal vyše 300 eur.
Stravu im pred dvere nosili, hoci viackrát upozorňovali, že o ňu nemajú záujem a jedlo si zabezpečovali sami. Keďže za stravu odmietli zaplatiť aj po výzvach, v utorok (25. 10.) o prípade rozhodoval súd.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Regina venovala redaktorka RTVS Marta Výbošteková.
Stanislav a Veronika sa v Brezne postavili pred súd. Ministerstvo vnútra od nich vymáhalo náklady za stravu počas štátom nariadenej karantény. V nej sa ocitli na úplnom začiatku pandémie v marci 2020.
V Rakúsku, kde pracovali, boli pred príchodom na Slovensko 18 dní. Po prekročení hraníc ich umiestnili do zariadenia Akadémie Policajného zboru v Bratislave.
„Povedali nám, aby sme si vzali veci na dva až tri dni, no nakoniec sme tam zostali 26 dní. Nemohli sme vôbec opustiť ubytovanie,“ uviedol Stanislav Oceľ.
V karanténe však ostávali aj po prvých negatívnych testoch. Po zlých skúsenostiach odmietli zabezpečovanú stravu. V karanténe boli nakoniec takmer štyri týždne. Štát od každého z nich vymáha po vyše 300 eur, a to za stravu, ktorú im pred dvere nosili, hoci si jedlo zabezpečovali sami. Spor skončil pred sudcom okresného súdu v Brezne. Ten rozhodol v prospech mladého páru.
Rezort vnútra nepredložil potrebné dôkazy
Sudca na pojednávaní konštatoval, že ubytovacie zariadenie s ubytovanými nepodpísalo žiadnu zmluvu či dohodu na dodávanie stravy. Žalobca, teda rezort vnútra, súdu nepredložil dôkazy dosvedčujúce, že mladý pár stravu aj odoberal.
Stanislav a Veronika sa opierajú aj o konštatovanie ombudsmanky Márie Patakyovej, ktorá v písomnej reakcii na ich podnet konštatovala, že „spôsob požadovanej úhrady nákladov bol v tomto prípade realizovaný v rozpore so zákonom“.
Podľa informácií RTVS je v podobnej alebo rovnakej situácii viacero ľudí, ktorí skončili na začiatku pandémie v štátnej karanténe. Ministerstvo vnútra, ktoré si náklady za stravu vymáhalo, na otázky nereagovalo.
Stanislav a Veronika zvažovali aj žalobu za porušenie ľudských práv, no nakoniec k tomu nepristúpili. „Cítili sme sa tam ako väzni. Zatvorili nás a nikto nám nedal žiadne informácie,“ priblížila Veronika Sitarčíková.
