Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Vo svojich obrazoch sa Ján Zrzavý snažil vyjadriť melanchóliu či osamelosť

Umenie považoval za božskú hru.

Vo svojich obrazoch sa Ján Zrzavý snažil vyjadriť melanchóliu či osamelosť
V pozadí čiernobiela fotografia maliara a grafika Jána Zrzavého. Foto: ČTK/Pavlíček Luboš

Svoj prvý a v súčasnosti slávny obraz Údolie smútku namaľoval český maliar Jan Zrzavý ako 17-ročný. Patril ku generácii českej výtvarnej avantgardy, ktorá sa formovala začiatkom 20. storočia. V jeho originálnom diele sa spája secesný symbolizmus s expresionizmom či impresionizmom a neskôr aj s kubizmom.

Od úmrtia svetoznámeho maliara, ilustrátora, grafika a scénografa uplynie v stredu (12. 10.) 45 rokov.

Obrazy Jána Zrzavého, ktorý považoval umenie za veľkú božskú hru, sa v súčasnosti predávajú za milióny českých korún. Jeden z rekordov zaznamenala napríklad maľba Ležiaci mládenec z roku 1912, ktorá sa v novembri 2013 predala na aukcii v londýnskej aukčnej sieni Sotheby’s v prepočte za 17,7 milión českých korún (takmer 722 000 eur).

„Môžete sa vzdať všetkého, rezignovať na všetko, ale nikdy nie na umenie.“

Ján Zrzavý

Častou témou jeho obrazov bola tvár, postava a krajina, prostredníctvom ktorých sa snažil vyjadriť melanchóliu či osamelosť, ktoré boli aj základnými životnými pocitmi samotného Zrzavého. Jeho dielo, ovplyvnené aj vierou v Boha, bolo originálnou výpoveďou o smútku, samote, pokore, živote a smrti.

Zrzavý bol síce členom najvýznamnejších českých umeleckých skupín a spolkov, ale jeho život a tvorba sa odohrávali akoby mimo centra umeleckého diania. Okrem Prahy tvoril aj v ateliéri v rodných Okrouhliciach a medzi jeho obľúbené miesta patrilo tiež mestečko Krucemburk na Vysočine, kde je aj pochovaný.

Narodil sa 5. novembra 1890 v obci Okrouhlice nachádzajúcej sa neďaleko Havlíčkovho Brodu. Vyrastal v rodine učiteľa a mal šesť súrodencov. Stredoškolské vzdelanie, s ročnou prestávkou, keď študoval v Kutnej Hore, nadobudol na gymnáziu v Havlíčkovom Brode.

Z umeleckej vysokej školy ho vyhodili

Čo sa týka známok nepatril k dobrým študentom. Na jeho vysvedčeniach sa objavovali aj päťky a učitelia často nehodnotili ani jeho výtvory na hodinách kreslenia lepšou známkou ako trojkou.

V roku 1905 sa pokúšal dostať na Vysokú školu umelecko-priemyselnú (UMPRUM) v Prahe, ale neprijali ho. Na umenie však nezanevrel a navštevoval súkromné kurzy u maliarov Karla Reisnera, Františka Županského a Františka Ženíška mladšieho.

Na snímke sú obrazy umelca Jána Zrzavého na výstave.
Na snímke sú obrazy umelca Jána Zrzavého na výstave. Foto: ČTK/Pancer Václav

Študentom UMPRUM sa napokon stal v roku 1907, ale po dvoch rokoch ho zo školy vylúčili. Nevedel sa totiž prispôsobiť akademickej výučbe maľby.

V nasledujúcich rokoch sa ešte štyrikrát pokúšal dostať na pražskú Akadémiu výtvarných umení (AVU), ale neúspešne. Počas vysokoškolského štúdia podnikol prvú cestu do Paríža, kde sa ešte viac zoznámil s modernými európskymi výtvarnými smermi.

Člen Spolku výtvarných umelcov Mánes

Po návrate do vlasti sa podieľal na vzniku umeleckého združenia Sursum. V roku 1912 sa zúčastnil na spoločnej výstave skupiny a jeho obraz Spiaci mládenec označil významný český maliar Bohumil Kubišta za najlepší obraz výstavy.

Vďaka jeho odporúčaniu sa Zrzavý stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes, pod hlavičkou ktorého vystavoval do roku 1917. V tomto období namaľoval známe obrazy ako Kázanie na hore (1912), Kleopatra I. (1912), Kristus dobrý pastier (1913), Dáma so závojom (1915), alebo Utrpenie (1916).

V roku 1923 sa stal členom Umeleckej besedy a zároveň patril aj do skupiny Tvrdošijní. V rokoch 1922 – 1938 absolvoval Zrzavý niekoľko ciest po Taliansku a Francúzsku.

Obraz umelca Jána Zrzavého s názvom Mládí (Jaro) z obdobia rokov 1924 až 1929.
Obraz umelca Jána Zrzavého s názvom Mládí (Jaro) z obdobia rokov 1924 až 1929.Foto: ČTK/Vostárek Josef

Prvýkrát sa ako scénograf predstavil v roku 1931, keď pre pražské Národné divadlo pripravil scénu k opere Wolfganga Amadea Mozarta Idomeneus, kráľ krétsky. S Národným divadlom napokon spolupracoval do roku 1959.

Sklamaný udalosťami po Mníchovskej dohode (1938) prestal s návštevami milovaného Francúzska a uchýlil sa k maľovaniu melancholických obrazov inšpirovaných krajinou svojho detstva.

Po druhej svetovej vojne vymenovali v roku 1947 Zrzavého za profesora maľby na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Na univerzite pôsobil do roku 1950, keď nastupujúci komunistický režim označil jeho dielo za formalistické. Vrátil sa do rodnej obce a venoval sa výtvarnej tvorbe v slobodnom povolaní.

Národný umelec

Na scénu sa vrátil v roku 1963, keď mu Národná galéria v Prahe pripravila retrospektívnu výstavu. Výstava mala veľký úspech a Zrzavého obrazy z obdobia rokov 1907 – 1962 si mohli pozrieť aj milovníci umenia v Brne a Bratislave. V roku 1966 udelili Janovi Zrzavému titulu Národný umelec.

Svetoznámy výtvarník Jan Zrzavý, v diele ktorého sa odrazil nielen vplyv avantgardných výtvarných smerov, ale aj odkaz renesančných majstrov Raffaela a Leonarda da Vinciho, zomrel 12. októbra 1977 v Prahe.

Pochovaný je na vlastné želanie v Krucemburku, kde sa nachádza aj Pamätná sieň a múzeum Jana Zrzavého a po maliarovi je aj pomenované námestie.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet